logo
bannermaria

Bibliografia niektorých kňazov


Výpis článku


Názov časopisu : Kráľovná svätého ruženca
Autor : Štrbáň.
Rok : 1928
Číslo : 9
Názov článku : Mesiac Bolestnej Matky Božej.
Text článku : September zasvätený je Bolestnej Matičke našej Márii. V tomto mesiaci usiluje sa každá dobrá duša čím viac rozjímať o Jej bolestiach a tak túto najbolestnejšiu Pannu úprimne potešiť a spôsobiť Jej radosť.
Sviatok Bolestnej Panny Márie slávi sa nielen vo veľkonočnom čase, ale slávi sa aj 15-ho septembra, v ktorý deň zvláštne dojímavo volá k nám Najbolestnejšia Matička naša Mária týmito slovami: „Pozrite, či jesto ešte väčšia bolesť, ako je moja? Lebo veľká je, ako more, bolesť moja."
Keď je to pravda, čo sám láskavý Ježiš zjavil sv. Veronike z Finasko, že Jemu je to milšie, keď niekto s poľutovaním a s vďakou myslí na bolesti Jeho Matky Márie, ako na Jeho vlastné umučenie, tak vykonáme Pánu Ježišovi veľmi milú vec, keď z tohoto mora nesmiernych bolestí Panny Márie v tomto, Jej bolestiam zasvätenom mesiaci, vezmeme si ku obdivovaniu a rozjímaniu aspoň len jednu kvapôčku a to tú, ktorá je známa ako druhý meč z tých sedmorých mečov, ktorými vidíme na obrazoch prebodnuté Jej najčistejšie Srdce.
Naša Bolestná Matička druhú neslýchanú bolesť pocítila a pretrpela vtedy, keď na rozkaz boží musela v nočnom čase opustiť Betlehem a s Ježiškom utekať do Egypta. Túto smutnú vo Svätom Písme zvečnenú udalosť a či druhú bolesť Máriinu opisuje sv. Matúš Evanjelista v hlave druhej týmito slovami: „Anjel Pánov zjavil sa vo sne sv. Jozefovi a riekol: Vstaň, vezmi dieťa i Jeho Matku a uteč do Egypta a buď tam, až pokým Ti nepoviem. Lebo stane sa, že Herodes bude hľadať dieťa i Jeho Matku, aby Ho zmárnil. Jozef vstal, vzal dieťa i Jeho Matku v noci a odišiel do Egypta. Herodes rozhneval sa veľmi a dal zamordovať a pozabíjať všetkých niže dvojročných chlapcov v Betleheme a na okolí."
Týmito slovami zdeľuje nám dobrotivý Pán Boh druhú, neslýchanú bolesť Panny Márie, ktorú len na krátko chcem pripomenúť.
Ešte nebol ten Simeonom predpovedaný ukrutný meč zo Srdca Najčistejšej Panny vytiahnutý; ešte sotva sa len začala táto Jej prvá hrozná bolesť, o ktorej sama Matka Božia zjavila sv. Brigitte, že „za živa ani len na jednu hodinku sa jej pozbaviť nemohla" a hľa už je tu druhý meč, hrozný to meč, ktorý vrazil bezbožný Herodes do Jej bolesti plného Srdca.
Táto druhá bolesť obsahovala v sebe nesčíselné množstvo bôľov a utrpení. Spomeniem len niektoré z nich a síce:
1. Za tridsať dní trvajúci ustavičný ľak, strach a útek v nočnom čase do cudzieho, neznámeho, pohanského Egypta, aby četníci Herodesoví nedohonili sv. Rodinu a žeby Ježiška nezamordovali. Že ľak a strach ako účinkujú na človeka, to vidíme na tých mnohých nervóznych ženách, matkách, ktoré sú ozaj hodné poľutovania. Pýtajme sa ich, že čo je príčina tej strašnej nervóznej ich nemoci? Povedia nám: Ľak. Zľakli sa pri dieťati. Okamžité zľaknutie odobralo im navždy zdravie. Matička Bolestná nie za okamih, ale za tridsať dní a za tridsať nocí musela byť v ustavičnom strachu pre Ježiška a pri Ježiškovi. Duša drahá, ktorá toto čítaš, doista už teraz začínaš ctiť Bolestnú Matku Božiu, lebo vidíš, že i táto Jej druhá bolesť bola tak hrozná, že za tých tridsať dní i Ježiško len preto plakal, lebo videl nesmiernu, z ľaku pochádzajúcu bolesť Svojej Matky, ktorá v tom ľaku len preto nezomrela a len preto nedostala strašnú nervóznu chorobu, lebo Ju Pán Boh zázračne od nej zachránil.
2. S týmto ľakom spojené boli slzy Matičky Bolestnej nad smrťou, nad vraždou toľkých nevinných dietok, zavraždených pre Ježiška. Bola to bolesť, ktorú si predstaviť, pochopiť nemôžeme. Čo vtedy cítilo Jej milosrdné Srdce, keď počula nárek a kvílenie zomierajúcich dietok, to by ani anjel z neba opísať nemohol.
3. Túto bolesť Matičky Božej zväčšoval neslýchaný plač matiek zavraždených detí. O tomto plači hovorí sv. Matúš Evanjelista: „Bolo počuť v Betleheme nárek a mnohé kvílenie. Ešte i Ráchel pri Betleheme pochovaná manželka Jakubova oplakávala tie dietky a nedala sa potešiť." No keď ešte i mŕtvi v hrobe plakali s matkami zavraždených dietok a nedali sa potešiť, čo potom cítilo Srdce Matičky Bolestnej, ktorá mala nadzemskú spoluútrpnosť nad tými matkami. Isté je, že s nimi a nad nimi plakala a nedala sa ani Ona potešiť. Ó, Matička Bolestná, kto by Ťa nepoľutoval, kto by nemal s Tebou a nad Tebou nariekať!
4. A čo mám napísať o tej bolesti, ktorá nivočila Pannu Máriu preto, lebo musela byť vzdialená od chrámu božieho,v ktorom strávila svoj dosavádny vek, vzdialená od svojich pokrvných a známych, ktorí nevedeli, kde je a kde sa podela? O chudobe a biede Sv. Rodiny v tom cudzom pohanskom svete píše sv. Bonaventúra, že nemali ani len to najpotrebnejšie k výžive.
Iné ešte nesčíselné bôle spojené s touto druhou bolesťou nejdem spomínať, lebo by im nebolo konca, Tu len volám do pekla, v ktorom trpí bezbožný Herodes: „Ty ukrutný Herodes, v tom večnom ohni najlepšie vieš, že koľké a jak neslýchané bolesti si zapnčinil Našej Bolestnej Matičke! Lepšie by bolo, keby si nebol býval na svete!"
Bohužiaľ, že i dnes žijú na svete Herodesovia. A ktorí sú to? To sú tí a tie, ktorí nivočia neviniatka nepokrstené, ktoré ešte nevideli ani svetlo božie. Týchto podiel bude s Herodesom vo večnom ohni. Ale Herodesovia sú i tí, ktorí vraždia duše dietok a blížnych svojich. Sú to tí bohaprázdni ľudia, ktorí slovami a zlým príkladom z dobrej cesty privádzajú svojich bližných na zlú, nemravnú cestu, ktorí kazia zvlášte mládež. Títo Herodesovia dnes väčšiu bolesť robia Matičke Bolestnej, ako ich arciotec prvý Herodes. O týchto Herodesoch-pohoršovateľoch, tak sa vyslovil Pán Ježiš, žeby bolo najlepšie, keby sa im priviazal mlynský kameň na hrdlo a takto za živa hodení boli do mora.
V istom väčšom meste hrali divadlo. Predstavený bol Herodes, ako rozkazuje četníkom, aby v nádeji, že zamordujú Ježiška, povraždili v Betleheme niže dvojročných chlapcov. Medzi obecenstvom s jednou matkou bol malý šesťročný chlapec, ktorý zabudnul na to, že je to len divadlo, i zakričal plačúcim hlasom: „Ja si nedám Ježiška, nezamordujte Ho!" Na plač a výkrik chlapčeka ustrnuli tak herci na javišti, ako i celé obecenstvo. Výkrikom a neukojiteľným plačom dieťaťa každý bol dojatý a rozplakal sa, ako čo by boli videli skutočne zamordovaného Ježiška. Ani najvýrečnejší kazateľ nebol by urobil taký dojem na obecenstvo, ako tento chlapček. Herec predstavujúci Herodesa, súc oduševneným katolíkom, použil túto príležitosť, zastal a povedal tieto vážné slova: „Priatelia, takto máme i my brániť Ježiška, Jeho učenie a Jeho zákony, ako tento chlapček!" Za dlhú chvíľu bola taká tichosť v sieni, že tam prítomné obecenstvo na ňu nikdy nezabudlo.
Jestli chceme dokázať, že sme úprimnými ctiteľmi Matičky Bolestnej a pri Jej druhej bolesti v živote našom chceme Ju tešiť, i my smelo zavolajme na Herodesov, na slovom a pohoršujúcim príkladom duše vraždiacich to oplanov: „Ja si nedám Ježiška, nezamorduj Ho! Nevraždi dušu brata môjho, ved Pán Ježiš povedal: Čo ste jednému z týchto najmenších učinili, mne ste učinili!"
Sv. Hieronym, veľký ctiteľ Matičky Bolestnej týmto spôsobom prekazil mnohé hriechy. Keď mu zazlievali túto horlivosť a smelosť, jeho slová boli: „Mlčať nesmiem, ani nebudem, keď vidím vraždiť bohorúhaním, nečistotou a inými hriechami Ježiša Krista, Pána neba i zeme! Zomrieť viem, ale mlčať nie tam, kde môžem hriech prekaziť!"
Hľa, toto je praktický spôsob úcty Sedembolestnej Matky Božej. Takýchto tešiteľov má rada Panna Mária, Patrónka Slovenska. Prekážajme i my hriechy slovami: „Ja si nedám Ježiška!" a tak dokážeme, že sme opravdivými ctiteľmi Matky Bolestnej Márie.