Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Duchovný pastier |
| Autor : | Anton Prokain |
| Rok : | 1948 |
| Číslo : | 5 |
| Názov článku : | Za štatistiku katolíckeho Slovenska. |
| Text článku : | Spoľahlivú štatistiku viesť je dnes už uznaná potreba. Jej údaje potvrdzujú skutočnosti, ktoré by sme si bez štatistiky ani neuvedomili. No nepreceňujeme ju, ale ani nepodceňujeme. V istej nemeckej štatistike som svojho času čítal, že v miešaných manželstvách je najmenej vôle a chuti ku vzájomnému spolunažívaniu manželov až do smrti. Je to tiež dôvod, prečo Cirkev zazlieva a nedovoľuje miešané manželstvá. Štatistika toto svoje tvrdenie číselne dokazuje. Napríklad v Prusku pripadlo v rokoch 1895—1905 na 1.000 čisto katolíckych manželstiev 9.6 rozvodov, na 1.000 čisto protestantských manželstiev 26.7 rozvodov a na 1.000 nábožensky miešaných manželstiev až 40 rozvodov. Toto stupňovanie rozvodov sa udržalo aj ďalej. Rok 1913 ukázal už tento obraz: Na 1.000 čisto kat. manželstiev........16.1 rozvodov na 1.000 čisto prot. manželstiev........40.4 rozvodov na 1.000 nábožensky miešaných manželstiev . . . 51.5 rozvodov Po prečítaní tejto štatistickej úvahy napadne myšlienka, či by sa aj na Slovensku nemohlo a nemalo prikročiť k podobnej štatistickej práci. Nejde nám len o miešané manželstvá, ale išlo by tu o číselné zachytenie celého náboženského života na Slovensku. Miešané manželstvá by boly len jednou kapitolou, malým sektorom v tejto rozsiahlej práci. Co všetko by sme mohli a mali u nás štatisticky zachytiť? — Uvediem tu len veci, ktoré mi len tak napochytro prídu na myseľ. 1. Počet narodených, sobášených, zomrelých, konverzií, vystúpenia z Cirkvi. Počet miešaných manželstiev v jednotlivých krajoch, rehoľní-stvách a ich príipadné následkv. Počet fár, kňazov, rehoľníkov, rehoľníčok. Uviesť výšku sbierok, ktoré obetovali slovenskí katolíci na rôzne účely: na sv. Otca, na misie, na kat. tlač atď. Počet vydaných kníh a časopisov. V koľkých exemplároch boly vydané knihy a časopisy. Treba predsa ukázať účasť katolíkov na kultúrnom živote národa! Počet chorých, sirôt a starcov, ošetrovaných najmä radovým personálom. Počet sv. prijímaní, počet prvoprijímajúcich. Počet kňazského dorastu. Počet kňazov ustanovených na vysokých a stredných školách a v iných kultúrnych a sociálnych ustanovizniach. Počet samovrážd, náboženstvo týchto samovrahov a ich najbežnejšie bližšie príčiny. Atď. Pri ďalšej dôkladnej úvahe zistíme potom veci, ktoré by bolo hodno čiselne zachytiť. 2. Štatistické zachytenie a spracovanie nášho života je potrebné z viac dôvodov. Uvediem o tom aspoň niekoľko myšlienok. Každý hospodár, obchodník, remeselník, ak chce vedieť, či napreduje alebo upáda, musí si aspoň raz do roka prezrieť všetky svoje aktíva a pasíva. Len potom zisti, ako vlastne stojí. Ak chceme vedieť, či napredujeme v jednotlivom odvetví náboženského života, musíme si taktiež urobiť bilanciu. A takáto ročná bilancia by bola pre nás veľmi poučná a osožná. — Všade, kde sa dnes obzeráme po svete, vidíme, že narábajú so štatistikami. Ne- bolo by ai pre nás dobre, keby sme mali po ruke podrobne prevedenú štatistiku katolíckeho Slovenska? Vytýkajú nám, že Cirkev je proti kultúre. Ukážme svetu, koľko škôl založila Cirkev na Slovensku! Vytýkajú nám, že kňazi sú spojencami zpiatočníctva a sú tmármi. Dokážme opak toho poukazom, koľkí kňazi majú akademické tituly a koľkí kňazi pracujú v kultúrnych a sociálnych ustanovizniach. Vytýkajú nám, že bojkotujeme kultúrne úsilia a kultúrny život dneška. Ukážme svetu, koľko katolíckej literatúry prinášame dnes na Slovensku, a tiež aj to, kto u nás knihy píše, vydáva a číta! — Taká štatistika by mala svoju váhu aj v živote medzinárodnom. Národ, ktorý sa nemôže pýšif svojou číselnou veľkosťou, musí si vo svete udržať dobré meno svojou kultúrnou a mravnou kvalitou. — Skoro v každom štáte sa vydávajú ročne podobné štatistiky. Prečo bv sme my mali v tomto ohľade ostať pozadu? Asi pred polrokom som čítal, že sa aj českí katolíci domáhajú takejto náboženskej štatistiky. — Ešte veľa by sa dalo hovoriť a písať o potrebe takej štatistiky, ale zatiaľ stačia aj tieto stručné odkazy. Azda sa raz nájde človek, ktorý to lepšie a dôkladnejšie osvetlí. 3. Ako spracovať túto značne rozrastlú látku, nadobudnutú z údajov o náboženskom živote celého Slovenska? Vec si predstavujem takto: Máme Ústrednú katolícku kanceláriu, a tak myslím, že pri tvorení kat. štatistiky nenarážame na nejaké neprekonateľné prekážky a ťažkosti. Máme orgán, ktorý by si toto všetko mohol sobrať na starosť. Tam by sa sbiehaly všetky zprávy. Tam sa všetko spracuje, zrediguje a Ústredná katolícka kancelária každý rok by vydala „Štatistickú ročenku katolíckeho Slovenska". Ročenky by maly povinne odoberať aspoň všetky farské úrady, dalej iné cirkevné korporácie a rady. Ai katolícki inteligenti — aspoň mnohí z nich — by radi siahli po tejto publikácii. Bolo by treba sostaviť presné dotazníky, ktoré by boly rozoslané; a) všetkým biskupským úradom, b) všetkým farským úradom, c) všetkým mužským a ženským kláštorom, d) všetkým rektorátom seminárov. Dotazníky z jednotlivých farností by posbieraly ordinariáty a poslaly by ich Ústrednej katolíckej kancelárii. Toto by malo svoj význam najmä preto, aby niektoré dotazníky neostaly nepovšimnuté ležať. Biskupský úrad má skôr možnosť urgovať takú vec ako Ústredná katolícka kancelária. Ústredná katolícka kancelária by poverila niektorých svojich pracovníkov, aby celú túto nahromadenú látku štatisticky spracoval a sosta-vil ročenku. Je prirodzené, žeby sa títo ľudia museli pri práci riadiť podľa pokynov a smerníc Ústrednej katolíckej kancelárie. Už v októbri 1946 som podal taký návrh Ústrednej katolíckej kancelárii v Bratislave. Priložil som aj stručný návrh na jednotlivé dotazníky. Tieto dotazníky tu neuvádzam. Prosil som vtedy, aby vec bola podľa možnosti do života uvedená a čo aj v Skromnej miere aspoň čiastočne uskutočnená. Na tento návrh mi Ústredná katolícka kancelária odpovedala: „Vaše návrhy na zriadenie štatistického oddelenia sme predložili biskupskej komisii pre KA na schôdzke 28. XI. 1946. Komisia zatiaľ realizovanie odložila, nakoľko nemáme finančnú úhradu pre zamestnanie nového kňaza a p. biskupi nám nikoho nechcú prepustiť." Vec teda nebola zamietnutá, ale iba odsunutá na neurčitý čas. No predsa podotýkam toto: Je pochopiteľné, že pri dnešnom nedostatku kňazov biskupské úrady nemôžu prepúšťať svojich kňazov pre práce, ktoré nesúvisia s pastoráciou. Kňazov treba predovšetkým vo vinici Pána. Myslím však, žeby sa vec predsa len dala uskutočniť. Nie je predsa potrebné, aby celú túto prácu musel konať iba kňaz, ktorý by preto opustil svoju stanicu v pastoračnej práci. Túto prácu môžu vykonať aj svetskí ľudia pri dozore jedné-ho-druhého kňaza, ktorý by nemusel zanedbať alebo opustiť prácu v pastorácii. Ide o to, aby táto práca bola vykonaná svedomite a presne a aby dotyčný kňaz a jeho spolupracovníci mali aj lásku k veci. Druhá otázka je rázu finančného. Ale i toto by sa dalo uspokojivo riešiť. Cena každej vydanej knihy je určená tak, aby priniesla aj nejaký zisk. Aj cena štatistickej ročenky by bola takto stanovená. A z tohto zisku by sa uhradily výdavky, spojené s tlačením dotazníkov, poštovné a nejaký honorár za prácu. Ročenka by sa teda udržovala finančne sama. 4. Konečne prosím všetkých, ktorým vec tiež leží na srdci, aby sa za ňu zasadili a prosili na patričných miestach, aby raz došlo k realizovaniu tejto dnes tak dôležitej veci. Viac ľudí dokáže viac. Jednotlivec je často iba hlasom volajúcim na púšti. Keby z každého rekolekčného strediska šla žiadosť za túto vec na patričnú vrchnosť, iste by sme sa skoro dožili prvej takej ročenky. Pomôžeme tým Ostrednej katolíckej kancelárii v jej veľkej a rozsiahlej práci a osožíme tým aj celému nášmu katolicizmu. |