logo
bannermaria

Bibliografia niektorých kňazov


Výpis článku


Názov časopisu : Poklady kazateľského rečníctva
Autor : Jozef Hulják
Rok : 1852-1953
Číslo : 8
Názov článku : 41. Karhanie opilstva, a pochvala miernosti na veselí.
Text článku : „O ktorých som rám často pravil, teraz ale i s plačom pravím, ale sú nepriatelia kríza Kristovho.“ Filip. 3, 18.

Preveliké to boli voľakedy výstupky : ony boli telu škodlivé a duši nebezpečné, ktoré sv. Pavel tak veľmi karhal, proti nim veriacich často vystríhal a napomínal, a o ich odvrátenie naposledy náramne a až s plačom prosil, tých ale, ktorí si takých výstupkov pridržovali, menoval nepriateľmi kríža Kristovho; slávu, na ktorej si oni zakladali, nazýval zahanbením a koniec ich zahynutím. Ale akéže to boli výstupky od sv. Pavla pripomenuté, alebo pri ktorých ľuďoch sa ony nachádzali? Tie výstupky nachádzali sa pri tých ľuďoch, „ktorých Boh je brucho “ lebo jedine bruchu hovia ; ktorí všetku rozkoš hľadajú v preplňovaní žalúdka a pridržujú si obžerstva s opilstvom. Týchto rozumel voľakedy sv. Pavel; týchto prísne karhal a nepriateľmi kríža Kristovho menoval. Takí ale ľudia, kedykoľvek sa oni nachádzali, museli vždy domluvanie, karhanie, a to prísne, od cirkvi sv. trpieť. Akože ale takí ľudia vyzerajú? z čohože by som ich mohol poznať? kde ich mám hľadať, alebo čo mám o nich povedať?
Čo voľakedy sv. Pavel lak na niektorých karhal, smelé by som to mohol povedať o mnohých svadobníkoch terajších. Povedal by som to o tých, ktorí si na veselí preplňujú žalúdok jedlami, a obväzujú hlavu nápojom nado všetko pálenčeným: čili obžerstvu a opilstvu sa oddávajú. Chcete ďalej vedieť: ako takí vyzerajú? Jak korheli! Predsa ako? Tak, ako ste ich vy sami často na veselí videli. Taký si kláti po ceste, a myslel by niekto, že voľačo hľadá; lebo mu hlava k zemi klesá. Čudná to vec, on chcel len brucho naplniť, a preplnil i hlavu. Takému vidí sa cesta úzka, bár je v skutku až veľmi široká. Ona mu nestačí lebo si berie až k domom, a tie poťapkáva, ako by proboval, sú-li ešte pevné, On má oči, ale nevidí; má ústa a zdravý jazyk, ale nemôže hovoriť; nohám ináč nič nechýba, kráčať predsa nevie. Už zahúkne a strhne sa smiech okolo neho ; už do nejakého bahna padne a nevie sa vymotať z neho. Nad tým sa deti
smejú, známi sa hanbia , neznámi na to pľujú. A bár sa také korhelisko vycápe z bahna, čo mu to osoží? Nohy ho nedržia ;lebo zase padne na zem. Nevoľná zem ! v čom si ho urazila, že ťa tak otťka a svojim telom bije?

Toto nejeden uvažujúc takto a snáď povie: ale j akože sa môže človek natoľko zabudnúť, a tak ďaleko pustiť? I na to dám odpoveď. Takí ľudia si myslia, že nič nieto blahoslavenejšieho na svete, ako jedenie a pitie; preto preplňujú žalúdok, a poneváč nemajú v inom väčšej radosti, teda to držia za svoj cieľ, akoby pre iné ani neboli na svete, len aby jedli a pili. Oni zapomínajú na Boha a na vždy trvajúce nebeské radosti, a nestoja o ne. Duša ich je skrivená alebo schýlená, ba zarytá až k zemi, preto si hovorí takým: vy krivé duše. Oni nenávidia pôst, hlad, smäd, trýznenie tela a iné dobré skutky, ktorými by sa mohli stať účastnými zásluh Kristových: preto menujú sa „nepriateľmi kríža Kristovho.“ Naposledy: poneváč na nebeské veci zapomínajú, teda odovzdávajú sa výstupkom tela , nečistote a tak ďalej. Poneváč sa nevedia hanbiť, preto ,veselia sa, keď zlé činia, a plesajú vo veciach najhorších“ (Prov. 2, 14).

Takíto teda nemôžu byť ku cti svadbe, ani Bohu nemôžu si ľúbiť, na takých pripadá hanba a potupa. Aby to nepripadlo na vás, tu prítomní m. svadobníci: aby ste nepritiahli na seba takú neresť a hanbu! pre vašu výstrahu prednesiem teraz ty prípadnosti, v akých sú ľudia na svadbe, a podľa nich ako si oddávajú výstupkom nemiernosti a neporiadnosti. Mnohých už na svadbu idúcich prvý omyl býva ten : že si myslia: akoby tam išli pre jedenie a pitie: nie teda divu, že keď sa omylne svadba začína, keď je počiatok zlý, potom všetko neporiadne a zle ide. Pritom u mnohých ľudí nachádza sa veľká náklonnosť k nemiernemu jedeniu a pitiu. U niektorých ale vídať väčší ešte stupeň tejto náklonnosti k jedlám a nápojom. Dychtivosť totižto , za ktorou obyčajne nemiernosť a nestriedmosť kráča. K tomu jestli príde aj núkanie a nútenie, teda si je a pije viac ako treba. Najme keď prídu aj rozličné lahôdky na stôl a predložia sa nápoje
pálenčené.
Takým spôsobom u lakomých ľudí nasleduje obžerstvo v jedlách a opilstvo v nápojoch. V takom ale stave čo si dá očakávať? Pohoršenie a hriech .Tam je hotová príležitosť Boha uraziť a k rozličným výstupkom sa obrátiť; lebo takí sa nazdávajú, že na svadbe môžu čokoľvek činiť, že si im tam nič nemôže odoprieť. Opilstvo potom vedie k neslušným a hanebným rečiam, odkuť nasleduje pohoršenie,
Uzda, jazyku raz popustená, popúšťa sa k rečiam utŕhačným; odtiaľ pochádza urazenie blížneho. Naposledy aj náboženstvo sa znižuje a to, čo má byť najsvätejšie, si zľahčuje. Pravdu mojich slov môžem vám potvrdiť príkladom, z písma sv. vyňatým, v ktorom ukážem: ako býva aj náboženstvo pri opilstve potupované.(Dan. 5.) Kráľ Baltazár mal v úctivosti nádoby chrámu tak dlho,
jak dlho on i ľudia jeho byli pri striezlivosti; lež opojený trúnkom a preplnený jedlom na hostine, kázal priniesť a položiť na stôl nádoby posvätené. Z týchto posmech robili, jeden po druhom z nich pili, a ani nespomenuli: že sa jedine k službám Najvyššieho môžu potrebovať. A táto bohaprázdnosti nikdy by nebola
prišla na myseľ kráľovi pri striezlivosti. Z tohto ohľadu v podobných prípadnostiach dáva dobrú a spasiteľnú radu Duch boží v písme: „Nebývaj na hodoch korheľov , ani na hostinách tých, ktorí mäso znášajú na žranicu; lebo korheli a žráči chudobnejú.“ (Prov. 23, 20.)

Celá táto moja reč týkala sa posavád pre stupníkov miernosti na svadbe, alebo vlastne korheľov. V posledných ale slovách Ducha božieho dáva sa výstraha ostatným striezlivosť milujúcim a radí si im, aby ani nešli na hostinu medzi korheľov. Keď vás ale úctivosť k sviatosti stavu manželského striezlivých sem pri vedľa , pamätajte na celej tejto svadbe na tieto slová Krista Pána: „Pracujte o pokrm, nie ktorý hynie, ale ktorý zastáva k životu večnému“ (Joan. 6. 27). Tak poriadne a slušne sa držte; tak mierni bude v jedení a pili tu na svadbe, aby ste si mohli takýmto príkladom zdržanlivosti vydobyť zásluhu k večnej sláve. Tých ale, ktorí dychtia po jedle a nápoji natoľko, až sa opijú,
sluší upozorniť na slová sv. Pavla: „že kráľovstvo božie nie je pokrm a nápoj. (Bom. 14, 17.), to jest: nemajú oni v tom rozkoš „hľadať; lebo opilstvo ich vytvorí z kráľovstva nebeského ,lež majú jak inde, tak i na svadbe zachovať miernosť.

Miernosť podľa učenia sv. Augustína, „zachováva pri zdraví, predlžuje život, ochraňuje čistotu a stydlivosť, vedie k pokoju, chráni od hriechu a výstupkov, odvracia ale rozbroj.“ sv. ale Ambróz sa pýta: „Čo je peknejšieho nad miernosť ? Pri miernosti vidíme na mladých ty čnosti, pre, ktoré ináč ctíme starých. Ona krotí prchlivosť mladých, odvracia zlé, na pamäť prináša sväté myšlienky a vzbudzuje žiadosť nebeských vecí v srdci.“ Miernosť vedie najbližšej k tomu životu, ktorý Boh v raji predradil, keď tam pre človeka vodu a ovocie ustanovil. O víne a pálenke, zakiaľ ľudia stá a stá rokov žili, nič nevedeli. Víno, ako vám je povedomé, m, Kŕ! až po potope sveta vymyslel Noe spravodlivý, ktorí aj hneď pri ňom klesal. Pálenčený ale nápoj ešte neskoršej je vy nalezený, a síce len pred niekoľko stoletiami, kde ho naši predkovia najprv ako liek, a na
koľko to bolo k posilneniu potrebné, užívali.

Poneváč ale , ako hovorí písmo sv. „pre obžerstvo mnohí zomreli, kto ale je striedmy, predťži si život“ (Eccl. 37, 34): buďte teda striezliví, m, Kru a poneváč, ako sv. Pavel hovorí, sú niektorí malí a slabí a nasledujte radu sv. Pavla: „skrotne užívaj víno, pre tvoj žalúdok a časté nemoce“ (1. Tím. 5, 23.). Jak liek teda skromne, nie ale hojne a k opilstvu máte piť trúnok. Stane sa to ale, m. svadobníci! keď budete mať pred očami ten príkaz, ktorý Boh všemohúci ešte v starom zákone. vydal Mojžišovi týmito slovami: „jesť budeš tam pred Pánom Bohom tvojim“ (Devt.14,26.). Pamätajte teda na prítomného pri vás Pána Boha vášho , a pamiatka prítomnosti božskej vás privedie ako k inému dobrému
tak tiež i k miernemu užívaniu pokrmu a nápoja. Amen.