Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Poklady kazateľského rečníctva |
| Autor : | Od Tomáša Hromady, dekana, farára hrončanského. |
| Rok : | 1848-1851 |
| Číslo : | 1 |
| Názov článku : | Kázeň o smrti spravodlivých a nespravodlivých. |
| Text článku : | Na slávnosť: očistovania P. Maria, alebo: hromnice. „Včul prepúšťaš služebníka tvójho, Pane! podĺa slova: tvôjho, v pokoji.“ Luk. 2, 29. Prial by som si s takou ochotnosťou a radosťou živobytia moje skončiť; žádal by som, aby sme všetci, ked nám posledná hodina udre, s takou ochotnosťou a radosťou umierali s jakov umieral spravodlivý Simeon, ktorého spravodlivý. svatý a bohabojný život dnešné sv. Evanjelium vichvaĺuje, zvelebuje. Nežádal si on predlúženia života, nie márne nejaké rozkoše sveta, nie úrady, nie hodnosti, nie poklady; dosť mu bolo Sine božieho videť a na rukách svojich pestovať a tak nebesa požádať, aby totižto z tohto sveta do večného pokoja vistúpil. M. Kr.! nám Pán Boh o mnoho viac udelil, a síce: spravedlivý Simeon len jeden raz uzrel Spasiteĺa sveta; my ale ho tolkoráz uzierame, kolkoráz sa mu v najsvatejšej svátosti oltárnej klaňáme. Simeon len na ruky svoje vzal Spasiteĺa sveta; my ale ho tolkoráz do srde našich prijímame, kolkoráz naj- svatejšie telo a krv jeho pod sposobom chleba a vína prijímame. Kdože je ale medzi námi, m. Kr.! čo by sa smrti nebál, bár aj Spasiteĺa svojho, prijimajúc jeho telo a krv najsvatejšú, duchovnými očami vidí? Nič netajím, lež do prosta poviem: my sa len práve preto tak valmi smrti bojíme, že jakési stvorenia viacej, jaka Ježiša Krista, milujeme ; že hriechy naše v slzách kajučnosti netopime; a že ešte dluhšej na svete žil žádame. Dovoĺte mi v tomto fašangovom čase načo o smrtí k vám, m. Kr._! prehovoriť; nech zatud umlknú svetské radosti; nech zanemejú všetky márnosti sveta.Jaka všetci musíme umreť, tak je aj slušná vec, aby sme boli v každom okamžení k smrti dobre pripravení. A preto v dnešnéj kázni hovoril budem o srmti spravodlivých a nespravodlivých. Zvlášte ale dokážem: 1) jak šťastná je smrť spravodlivých; a 2) jak nešťastná je smrť nespravodlivých. Pozorujte! I. Že sme všetci smrtedlní; že všetci zákonu smrti podlahlí na tento svet prichádzame, podĺa kterého musíme zomreť a pred súd boží sa ustanovil, o tom nás už sám Boh poučil a ujistil, ked k prvému rodičovi nášmu, Adamovi po spáchanom hriechu riekol :„Prach si a na prach sa obrátiš.“ Pravdu túto kedysi valmi patrne svetu pred oči postavil starodávny múdre Diogenes. Múdry tento muž vojdúc raz do hrobitova, v kostnici valmi palne a dluho preberala skúmal kosti, tu bol aj velký Alexander prítomní:: spítal sa Diogenes: čo robí? Odpovedel Diogenes: hlädám rozdiel medzi bohatými a chudobnými, medzi kráĺmi a žebrákami; ale tu len to nachádzam: že síl všetky kosti jednaké, tu ani bohatého od chudobného, ani kráĺa od žobráka nemôžem rozoznal. Preto teda po smrti není vždycki šťastlivý ten, čo bol na svete majetný a hohatý, ani ten, čo svetu, čo krajinám rozkazoval; lež jedine ten je po smrti šťastlivý, který svetu odomrel a Bohu žil; bo, čože je inšie svet tento, jaka jazero saméj biedy: blahoslavení sú teda spravodliví, kterí v Pánu zomierajú; bo .sú od všetkej biedy a trápenia oslobodení; vistupujú totižto zo tmy na svetlo, z nebezpečenstva do istoty, z nenávisti do lásky, z práce do pokoja, z trpkosti do večného blaboslavenstva, z bojoviska do tichosti, z hladu do sitosti, zo smudu do potoka nebeských radosti, z cestovky do otčiny, zo sveta do neba, zo smrti do života. -- Znal to valmi dobre korunovaný prorok, Dávid; a preto bár bol kráĺom, bár vo všetkých skoro bitkách víťazom, kedykolvek mu na pamäť prišlo: že ešte nemá zomreť, prežalostne zaplakal, volajúc: „Beda mi! že tak dluho musím prespolný byť“ (Žalm. 119, 5.). „Smadne duša moja k Bohu silnému, živému; kedyže prijdem a ukážem sa pred tvár boža?“(Žalm 41. 3.). - Znal to dobre nádoba vivolenia sv. Pavel apoštol; a preto, ačpráve bol za živa až do tretieho neba vitržený; ačpráve bol o spasení svojom istý; predca sa za nešťastného pokladal, pokým v tele zastával, žádal sa so svetom rozlúčiť a s Kristom spojiť (Filip. 1, 23.). - Tak hla, smrť spravodlivých je dokončénia prác, doplnenia víťazstva, brána života a počátok večnéj slávy. Jaka teda spravodlivých nič nemóže od lásky _božej rozlúčiť, která je v Ježíša Kristu, Pánu našom: tak sa oni aj tešia a veselia, ked sa jim hodina smrti približuje; bo dobre znajú: že, čo aj tu bude jejich telesný budúnok sborený; majú predca dom, a to nie ĺudskými rukámi vistavený, lež v nebesach. Vzácne je pred obličajom Pánovym smrť. spravodlivých Blahoslavení, kterí v Pánu umierajú; bo jich skutky jejich nasledujú; svietiť sa budú, jaka slunce na večné veky; uvidia Boha z tvári do tvári a budú sa s nim rozmlúvať, jaka sa priatel s priatelom rozmlúva a radosť jejich bude. úplná, kterú jim nikdo neodníme. Tak šťastná je smrť spravodlivých ! vidme už zase teraz: jak nešťastná je _smrť nespravodlivých. II. Ked sme už videli a poznali: jak šťastná, jak blahoslavenú je smrť spravodlivých, aby sme spolu též videli a poznali: jak nešťastná je smrť nespravodlivých, nepotrebujem vás, m. Kr.! na ĺudské svedectvo v záležitostí téjto odkazovať; poneváč si nad toto viacej vážim svedectvo božie. Pítam sa vás: či bezbožný Kain, ked nevinného brata svójho, Abela zavraždil a sám bol od Lámecha priatela svójho zabitý, nebol uvrhnutý do ohňa večného?Či, ked Boh ludské. pokolenia pre nešlechetnosti jeho potopou zo sveta sklúdil, neutratilo na veky duše svoje tože hriešné ĺudstvo? Či, ked Boh Sodomu padlým z neba ohňom vipálil, neprišli do večného zahinutia nešťastní obyvateli jeho ? Odplata za hriech je smrť; a preto aj národy, ktoré bez zákona zhrešila, zahinuly bez zákona. Holofernes mnohé zeme, mnohé kraje spustošil; a preto bol skrze vdovu Judíta zoťatý; bohaprázný Absalon, sin Dávida kráĺa; poneváč otca svójho prenasledoval, nešťastnou smrťou zahinul. Všetko toto pilnejšej považujúc, zvolal musím s korunovaným prorokom, Dávidom: „Smrť hriešnikov najhoršia“ (Žalm.33, 22.). A zaiste nič není ani byť nemóže horšieho a nešťastnejšieho nad smrť hriešnikov. Žijú síce bezbožní dne dobré, ale v okamžení do pekla zostupujú; korunujú sa ružámi, majú meštek spoločný, lež, ked v bezbožnosti svojej najlepšej viskakujú a holdujú, odrazu bývajú od najhoršieho nepriateĺa, diabla prehltnutí, a tak smrť bezbožných je brána do pekla, priechod do večného zatracenią počátok bolesti, zúfalstva a večné zubov škrípania. Áno, pítam sa vás, m. Kr.! kedyže uvidia Boha hriešnici? nikdy; kedyže okúsa :nejakí radosť? nikdy; dokedyže budú trval muky hriešnikov ?„až na veky; kde budú pochovaní bezbožní? v pekle; kdeže budú odsúdení skrze spravodlivého Súbca? do ohňa večného; pre kohože je prichistaný oheň večný? pre diabla i anjelov jeho; a čože bude v tom večnom ohni ? plač a škrípania zubov, Ach, maže-la byť vätšie neštestia nad toto, m. Kat? Ale tak sa stáva tým, čo Boha, Stvoriteĺa svojho zapovrhujú; tak sa vodí tým, čo v hriechoch svojich umierajú; takáto býva odplata tým, čo v hriechoch. z tohoto sveta vikračujú! *** Jaka sami tým, čo o dušné spasenia svoje málo alebo nič nedbajú, protivnú a omrzla pesničku vispieval: tak som zase naproti milú a ĺúbežnú anjelskú pieseň zaspieval tým, čo Boha milujú. Z dvoch stránok dnešnej kázne mojej ste poznali, m. Kr.!jak lúbežná je čnosť; a jak ohavný je hriech, aby ste totižto šťastnou smrťou spravodlivých zomreť a nešťastnej smrti hriešnikov sa vistríhať mohli! Uloženo je každému človekovi nekdy umreť, potom ale súd. Nevieme v ktorú hodinu prijde. Pán; budte teda hotoví, aby ste, ked prijde. a nim na svadbu vstúpiť a s Kristom, skrze ktorého sme vikúpení, sa radovať mohli. A prato tak bojujte, aby ste zvíťazili; tak bežte, aby ste návod života večného obsáhli; pamätajte pri všetkých činoch vašich na štyry posledné veci a nezhrešíte na veky. Otvor nám brány milosrdenstva tvojho, laskavý Vikupiteĺu, Ježiša Kriste! aby sme, každého hriechu sa varujúc a za hriechy horlivé pokania činiac, smrťou spravodlivých zomreť, a teba na veky v nebi chváliť a velebiť mohli. Amen, |