Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Duchovný pastier |
| Autor : | Dr.Štefan Hesek |
| Rok : | 1918 |
| Číslo : | 6 |
| Názov článku : | NA PONDELOK SVÄTODUŠNÝ. |
| Text článku : | Ako a prečo sme povinni milovať Boha? ,,Každý,ktokoľvek zle pácha, nenávidí svetlo...* Ján 3,20. Vyplnený sľub Otca nebeského,pred sto a sto rokmi odznené a od slova do slova vyplnené proroctvá,veľkých zázrakov plný život Ježiša Krista,zrejme nám dokazujú božstvo Jeho.Keby ale ani tieto dôkazy neboly v stave naše zátvrdiivé srdce obmäkčiť,ako ku viere v božstvo Jeho nakloniť,pohliadnime na apoštolov po soslaní skrze Ježiša Krista im sľúbeného Ducha svätého, a obdivujme smelosť bojazlivých,múdrosť nevedomých a výmluvnost málomluvných.Čujme toho Petra,ktorý z bojazlivosti bol v stave tri razy zaprieť Toho,ktorého tak veľmi miloval,ako smelo a verejne,bez najmenšieho znaku obavy,hlása božstvo Ježiša Krista:„...On je ten od Boha ustanovený Sudca nad živými i mrtvými.*(Skut.Ap.10,42.)Vidiac ale tento zázrak,akožto vyplnený sľub Ježiša Krista,či sa najde človek,ktorý by pochyboval v Ňom,ktorý by so živou vierou nepadol na kolená a nezvolal by s Tomášom apoštolom:„Pane môj a Bože môj!Presvedčený ale o Jeho božstve,či sa najde človek,ktorý by pochyboval o pravde Jeho učenia,ktorým nás upozorňoval na hlavný cieľ života nášho,ktorý by nenasledoval príklad Jeho slovom,ktorý by ho nemiloval?Ó,a predsa sa najdú ľudia,ktorí vzdor všetkým dôkazom so skutkami svojimi neuznajú božstvo Ježiša Krista,nekonečnú lásku Otca nebeského neláskou odplácajú,lebo záloh nekonečný tejže lásky,t.j.Syna jeho jednorodeného,nám k vykúpeniu daného,zneucťujú,svetlu nás jedine k večnému spaseniu vedúcemu vyhýbajú.Áno.NN.,„...svetlo prišlo na svet a ľudia milovali tmu viac,než svetlo;poneváč ich skutky boly zlé.Lebo každý,ktokoľvek zlé pácha,nenávidí svetlo.(Ján 3.19.)Chceme-li teda,aby nekonečná láska Otca nebeského,ktorá v tom bola najviac vyjadrená,že nám Syna svojho jednorodeného k vykúpeniu dal,k nášmu duševnému spaseniu prospela,musíme viac milovať Boha,ako svet tento.Ako ale a prečo máme milovať Boha,o tom vás mienim poučiť v tejto kázni.Láska k Bohu je nám od samého Boha daná čnosť,ktorou sa mu ako najväčšiemu dobrému odovzdávame a skrze vyplnenie Jeho vôle Jemu sa ľúbiť chceme.Boha milovať znamená:Bohu zo srdca dobre priať,nad Jeho nekonečnými dokonalosťami sa tešiť,a žiadať si,že by pre svoju nekonečnú dobrotu od každého poznaný,milovaný a oslavovaný bol,slovom Jemu,ako najväčšiemu dobrému,celkom sa odovzdať.Toto odovzdanie sa ale za neomylný výsledok má vyplnenie vôle Jeho.Láska totižto žiada spojenie s tým koho milujeme.S Bohom ale len tým spôsobom môžeme byť spojení,ked vôľu našu podobnou učiníme vôli Božej.Z toho vidíme,že neomylná podmienka lásky k Bohu je nadprirodzenosť.Ako naše prirodzené čnosti bez milosti Božej žiadnu cenu nemajú pre spasenie duše našej,tak i láska,keď nespočíva na základe viery,je bez všetkej ceny.Prirodzeným spôsobom,rozumom totižto,poznáme Boha,ako príčinu a rozdávateľa prirodzených veci a to poznanie môže v nás povzbudiť začiatok lásky.Viera nám ho ale ako rozdávatefa nadprirodzených vecí predstavuje,a preto sme mu podlžní i nadprirodzenou láskou.Akože to máš drahý kresťane,rozumieť?Keď len preto miluješ Boha že on teba obdarí hmotným dobrom,veľkým bohatstvom, telesným zdravím,krásou:láska táto nie je dostatočná,ba ešte i škodlivá ohľadom tvojej duše;lebo keď výlučne len pre tieto veci ho miluješ,v tom páde,keď ťa nejaké nešťastie zastihne,keď na majetku škodu utrpíš,do choroby padneš,ľahko sa ústa tvoje otvoria k rúhaniu a k preklínaniu toho,ktorý je Pánom celého sveta,ktorý teda i tvoj majetok,tvoje jestvovanie v rukách má.Nezapomínaj ale,človeče,prečo ťa Boh stvoril!Nie pre tento svet nie preto,aby ti tu dobre bolo,aby si majetky shŕňal a tvojim náruživostiam hovel,lež aby si miloval Boha a jeho dokonalosti,nadovšetko ale jeho nekonečnú dobrotu,ktorou nám večné blahoslavenstvo udeliť chce a k tomuto cieľu nám nadprirodzené prostriedky: sviatosti,poskytuje.To je opravdivá a nášmu dušnému spaseniu jedine prospešná láska k Bohu,ktorá nedovolí rúhať sa v nešťastí,klesnúť v trápení,môže byť i to najväčšie,lebo v tom nešťastí nezabudne na milosrdenstvo a spravedlnosť Božiu, poneváč dobre vie,že to všetko nie je prekážkou večného blahoslavenstva,lež naopak,vie,že trpezlivé znášanie choroby,chudoby a akéhokoľvek iného nešťastia jedine dopomôcť môže k večnej odplate a odmene.Táto nadprirodzená láska nebola by opravdivá,keby sa jej skutky naše protivily.Predstav si len,drahý kresťane, uznajú-li tvoji rodičia,predstavení,že ich ty miluješ,keď vôľu ich neplníš,keď radšej všetko iné konáš,len to nie,čo ti oni kážu?Tvoj zdravý rozum ťa o tom presvedčuje,že len ústne milovať a skutkami zarmucovať,nie je žiadna láska.Tak je to i s láskou k Bohu.Keď nečiníme to,čo je Bohu milé,keď nezachovávame jeho príkazy,vtedy nemilujeme Boha.„Kto má moje prikázania a zachováva ich,ten ma miluje."(Ján 14,21.)Boha máme milovať nadovšetko.To požadujú jeho dokonalosti a jeho nekonečná dobrota.Lebo však On nás stvoril,všetko,čo sme a čo vidíme,jeho všemohúcnosť,múdrosť a dobrotu ohlasuje.Nekonečnú svoju lásku ale najmä vtedy preukázal,keď svojho jednorodeného Syna poslal na zem, aby nás skrze nekonečnú obetu kríža vykúpil.Komuže môžeme teda viac ďakovať?A preto kohože máme viac milovať?Keď je ale tomu tak zvolajme so sv.Pavlom apoštolom:.Kto nás teda odlúči od lásky Kristovej:trápenie?alebo súženie,alebo hlad,alebo nahota?alebo nebezpečenstvá,alebo prenasledovanie,alebo meč?"(Rim.8.35.)Otvor knihu cirkevného dejepisu,čítaj a predstav si množstvo na popravište idúcich mučeníkov.Prečo?Pre Krista!Majetky,bohatstvo,všetko telesné dobro im bolo ponúkané.Avšak milší im bol Kristus.Predstav si ten veľký počet vyznavačov, ktorých láska k Bohu bola väčšia, než obava pred svetskými vrchnosťami,než hanba pred bezbožníkmi.Predstav si veľký počet panien,ktorých láska ku Kristu bola mocnejšia k zachovaniu čistej ľalie,ako náruživosti telesné,ako svetské radosti a ako všetka moc diablova.Učme sa od týchto všetkých Boha milovať,milovať tak,žeby nás ani muky,ani vyhrážania nepriateľov,ani posmech nevercov,ani hmotné dobro,ani všetka moc diablova neodvrátily od lásky Kristovej.Naplnený touto láskou,smelo môžeš do očú nepriateľom tvojho dusného spasenia hovoriť so sv.Ignácom:„Čo mi osožia radosti sveta,čo bohatstvá zeme!Lepšie mi je umrieť pre Ježiša Krista,než celým svetom vládnuť."(List sv.Ign.k Rim.hl.6.)Aby si ale tým viacej bol povzbudený k opravdivej láske Kristovej,počuj krásny príklad,ktorý nám sv.Zuzanna,panna a mučenica predstavuje.Svätá táto už vo svojom mladom veku panenstvo zasľúbila Pánu Bohu.Známa bola v Ríme pre svoj šľachetný rod,ale ešte viac pre svoje obdivuhodné dary telesné i duševné,tak že ju cisár Dioklecian svojmu spolupanovníkovi za ženu dať mienil.Pre túto príčinu svoj úmysel i jej kresťanskému otcovi Gabinusovi sdelil.Tento zavolal Zuzannu k sebe a pýta sa jej:„Či si,dcéro moja,dobre pochopila výhodu snúbenicou Kristovou byť?"„Ja ho tak dobre poznám,—odpovedá mu Zuzanna.—že,dľa môjho presvedčenia všetky koruny sveta v porovnaní s ním nič nestoja."„Dobre súdiš,—povie Gabinus,—ale keby ťa cisár za ženu Galeriusovu ustanovil,či nemohly by sa porovnať prednosť a hod nosť cisárovnej s láskou ukrižovaného ženícha? Alebo,keby si musela medzi korunou cisárskou a smrťou za Krista voliť...?"„Ô,otče môj,—zvolala Zuzanna—jak šťastivá by som bola,keby mi bolo dané,život svoj z lásky k tomu božskému ženíchovi obetovať!Žiaden blesk ma nezaslepí,žiadne muky ma neodstrašia."A vskutku,za jej veľkú lásku ku Kristovi bola umučená,aby v nebesiach dvojnásobnú korunu:korunu panenstva a korunu mučeníctva obsiahnuť mohla.To je tá láska opravdivá,ktorú každý kresťan v srdci svojom prechovávať má,láska,ktorá nás schopnými učiní radšej umrieť,nežli Boha i tým najmenším hriechom obraziť". Včuľ sa ma ale niekto z vás môže pýtať:prečože sme povinní milovať Boha? Preto.NN.,že i on nás nekonečne miluje,ktorej lásky najmä vtedy dal znak,keď nám svojho jednorodeného Syna k vykúpeniu nášmu dal.Za lásku však láskou sa máme odplácať.Sám Boh nám to přikázat:„Milovať budeš Pána Boha svojho z celého svojho srdca a celou dušou a celou svojou mysľou."(Mat.22,37.)Boh ale,hoci by to i celým právom učiniť mohol nič nežiada od nás zdarma:on nám chce dať odmenu za túto lásku,ako to on sám sľúbil:Ked ma kto miluje,zachová moje reči,a môj Otec bude ho milovať,a prídeme k nemu a spravíme si príbytok u neho."(Ján 14,23.)On nám teda za lásku k sebe večné blahoslavenstvo chce udeliť.Nuž,či si môžeme ešte viac žiadať?Presvedčení ale o tom,že láska k Bohu je jedinou podmienkou večného blahoslavenstva,či sa najde medzi nami človek,ktorý by i nadalej i tým najmenším znakom nelásky Boha obrážal?Nemyslím!Radšej si vyvolí každý smrť,nežli Boha i tým najmenším hriechom dobrovoľne obraziť.Zvolajme teda opravdivou láskou k Bohu naplnení so sv.Františkom z Assisi:„Ó,môj Bože a všetko moje!"Amen. |