Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Katolícke noviny |
| Autor : | DANIEL DIANSNÍMKY: PROFIMEDIA.SK |
| Rok : | 2014 |
| Číslo : | 50 |
| Názov článku : | Maria Taferl – pútnické miesto Bolestnej Matky |
| Text článku : | Ako maják viery sa dvíha na Záhorskej níŽine šaštínska svätyňa, bazilika, ktorá je domom, kde Sedembolestná Panna Mária prijíma svoje deti so všetkými ich bolesťami. No aj v iných krajinách je nespočetné mnoŽstvo chrámov, kde Bolestná Mária je Matkou lásky a milosrdenstvaJedným z chrámov, kde si veriaci uctievajú Sedembolestnú Pannu Máriu, je chrám, ktorý sa na rozdiel od Šaštína vypína vysoko nad Dunajom, na vrchu viditeľnom z diaľky. Štvrť milióna ľudí príde každoročne na Taferlberg k bazilike „smutnej Božej Matky“ na veľkú púť Dolného Rakúska, druhú najväčšiu v Rakúsku. Nie všetci sú pútnici, mnohí prichádzajú ako turisti, ale všetci prichádzajú na pútnické miesto. Viac ako 370 rokov sa tam na vrchu, 433 metrov nad Dunajom, konajú bohoslužby. Vyvýšenine nad Dunajom vládne významná pútnická dvojvežová baroková bazilika (1660 – 1710) s nádhernými maľbami, oltárnymi obrazmi, skvostnou barokovou výzdobou so zlatými a striebornými oltármi, kazateľnicou, organom, freskami a kupolou. Legenda Vznik tohto pútnického miesta sa viaže na legendu. V roku 1633 sa pastier Thomas Pachmann uzdravil počas modlitby pred dubom, kde bol drevený kríž. Na starom suchom dube, na mieste zvanom Taferl, bol zavesený kríž a obraz Panny Márie so svätým Jánom. Neskôr tam bola zázračným spôsobom umiestnená Pieta. Podľa legendy pastier Thomas Pachmann hľadal drevo na Taferlbergu. Uvidel suchý dub, ale kríž, ktorý bol zavesený na dube z druhej strany, nevidel. Pri pohľade na tento suchý dub zdvihol sekeru a začal doň rúbať. Pri rúbaní sa zranil na oboch nohách, preto si sadol na pätu stromu. Až potom si všimol, že na druhej strane je kríž, a žiadal Boha o odpustenie. Jeho rany okamžite prestali krvácať a mohol odísť domov bez problémov. Táto udalosť sa rozšírila po okolí a onedlho ľudia začali putovať na toto miesto. Jedným z pútnikov bol Alexander Schinagl, ktorého sužovali depresie a samovražedné myšlienky. V jednu noc v roku 1642 počul hlas z duba na Taferlbergu, ktorý ho vyzval, aby nahradil práchnivý kríž a postavil oltár. Potom, čo splnil túto požiadavku, sa jeho zdravotný stav rýchlo zlepšoval a po štyroch rokoch jeho trápenia celkom pominuli. V roku 1651 sa suchý dub začal zelenať a rozmohli sa aj zázračné uzdravenia vďaka modlitbám. V rokoch 1658 – 1661 mnohí ľudia hlásili, že videli zjavenia hviezdy a svetelné javy, ako aj sprievody anjelov na Taferlberg. Po preskúmaní týchto javov a vypočutí početných svedkov zo strany predstaviteľov Pasovskej diecézy bolo vydané povolenie konať tam bohoslužby. Historické záznamy hovoria, že na sviatok sv. Jozefa v roku 1660 po skončení tridsaťročnej vojny prišlo viac ako tisíc pútnikov z Pochlarnu, Ybbsu, Melku, Pöggstallu, Purgstallu, St. Leonharda a Grestenu a zo susedných miest na vrch, kde sa slávilo osem svätých omší. O niekoľko týždňov neskôr, 25. apríla, položili základný kameň nového chrámu. Chrám Chrám navrhol dvorný architekt Georg Gerstenbrand z Viedne. Fresky vnútri kostola sú dielom talianskeho barokového maliara Antonia Beduzziho, dva oltárne obrazy vytvoril Martin Johann Schmidt. Pasovský biskup Jozef Dominik, gróf z Lambergu, slávnostne posvätil kostol 29. júna 1724. Stalo sa tak po viac ako 60 rokoch, keďže stavbu ovplyvnili vojny s Turkami. Hlavný oltár postavili v rokoch 1732 – 1739. V strede strieborno-zlatého oltára je 38 cm vysoká milostivá soška Božej Matky držiacej v náručí mŕtveho Krista – Pieta. Pri storočnici postavenia chrámu v roku 1760 prišlo vyše 700 procesií a bolo slávených 19 000 svätých omší. Pasovská diecéza bola 28. januára 1785 reformovaná a z časti jej územia vznikla Leobenská, Linzská a Sanktpöltenská diecéza. Pútnické miesto Maria Taferl v Sanktpöltenskej diecéze sa veľmi rýchlo stalo druhým najväčším pútnickým miestom Rakúska po tradičnom Mariazelli. Pútnici Prílev veriacich bol taký veľký, že v 17. a 18. storočí 25 kňazov dočasne poverili starostlivosťou o pútnikov. Ešte v roku 1784 ustanovili miestny chrám za farský kostol novej farnosti. No reformy cisára Jozefa II. v náboženskej oblasti sa neblaho dotkli aj tohto pútnického miesta, pretože tento panovník nebol priateľom pútí a obmedzil aj množstvo pútí na toto miesto. Ďalší pokles pútí bol zaznamenaný pri obnovenej hrozbe napoleonských vojen začiatkom 19. storočia. V roku 1860 prišlo na 200. výročie položenia základného kameňa chrámu v Maria Taferli len 200-tisíc pútnikov. Až začiatkom 20. storočia sa púte začali obnovovať pod vplyvom častého putovania následníka trónu Františka Ferdinanda s manželkou Žofiou Chotkovou. František Ferdinand pravidelne putoval zo svojho domova na neďalekom hrade Artstetten (tento hrad sa stal aj miestom jeho posledného odpočinku) na toto miesto. Kostol obdaroval štedrými darmi. Zamýšľal postarať sa o jeho renováciu, ale v roku 1914 dediča rakúsko--uhorského trónu Františka Ferdinanda spolu s manželkou zavraždili v Sarajeve. Renovácia chrámu sa tak pre vojnové udalosti uskutočnila až oveľa neskôr. Sklenené okno vo východnej lodi zobrazuje Najsvätejšie Srdce Ježišovo, pred ktorým adoruje František Ferdinand s manželkou Žofiou. Skvosty Samotný chrám je skvostom, ktorý si zaslúži obdiv. Môžeme tam vidieť mechanický betlehem, umelecké dielo s viac ako 300 figúrkami. Impozantná je klenotnica s barokovými maľbami, kde sú umiestnené dary od uzdravených, dary cisárskej rodiny aj štóla zo svadobných šiat cisárovnej Alžbety (Sissi). Mimoriadnym skvostom chrámu je štvormanuálový organ so 47 registrami a 2 915 píšťalami. Medzi klenoty patrí i baroková kazateľnica. Po pravej strane oltára pri pohľade z chrámovej lode sa nachádza Pieta od Johanna Antona Amortha z roku 1690. Rovnako pozoruhodné je súsošie Najsvätejšej Trojice od toho istého autora z roku 1699. Na opačnej strane chrámu je zvláštne procesiové súsošie Piety v dube s adorujúcimi anjelmi z roku 1730. Pútnik si môže prehliadnuť i jedinečnú knižnicu s viac ako 11 500 knihami. Vedľa kostola je žulový obetný stôl z pohanskej doby, takzvaný taferlstein. Až do roku 1744 stál vnútri kostola pri oltári. Každoročne na Veľkonočný pondelok sa pri ňom slávi svätá omša ako spomienka na tridsaťročnú vojnu. Bazilika Významným medzníkom tohto rakúskeho pútnického miesta sa stal 15. december 1947, keď tento pútnický chrám pápež Pius XII. povýšil na baziliku. Chrám Bolestnej Panny Márie sa takto dostal pod zvláštnu ochranu pápeža a priradil sa k najvýznamnejším kostolom sveta. Z terasy pred bazilikou je krásny výhľad na údolie Dunaja a rakúske Alpy – okolie Ötscheru, Dürrensteinu a Hochkaru. Pri bazilike vľavo vedľa krypty je studnička s pitnou vodou. Od roku 1969 pútnické miesto spravujú Obláti Nepoškvrnenej Panny Márie (OMI), členovia kongregácie, ktorú v roku 1816 založil svätý Eugen Mazenod, neskôr marseillský arcibiskup. Slováci Po páde železnej opony si cestu do Maria Taferlu našlo aj množstvo pútnikov zo Slovenska. Veľmi často tam možno stretnúť cyklistov, ktorí prešli nádherným Wachauským údolím a práve tam nachádzajú nielen telesný, ale aj duchovný odpočinok. Ak niekedy nebudete vedieť, kam ísť načerpať silu, skúste sa vydať na toto pútnické miesto po súradniciach Bratislava – Viedeň – Krems – Dürnstein – Spitz – Marbach an der Donau – Maria Taferl; je to asi 190 km. Celkom iste vám bude odmenou načerpanie duchovných síl, ale aj nádherný zážitok z umenia, ktoré vytvorila ľudská ruka, a Božieho umenia skrytého v prírode. |