Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Katolícke noviny |
| Autor : | Daniel Dian |
| Rok : | 2001 |
| Číslo : | 31 |
| Názov článku : | Znovuobjavená krása mariánskeho stĺpa |
| Text článku : | Na sklonku júna sa skončilo reštaurátorské ošetrenie mariánskeho stĺpa zo 17. storočia na Františkánskom námestí v Bratislave. Reštaurátorské práce realizoval akad. sochár Miroslav Polgár pod odborným dohľadom Pamiatkového ústavu v Bratislave. Krása mariánskeho stĺpa zažiarila v predvečer 260. výročia korunovácie Márie Terézie za uhorskú kráľovnú.K obnovenému mariánskemu stĺpu sa viaže významná historická udalosť. Dňa 25. júna 1741 po korunovácii v Dóme sv. Martina nová uhorská kráľovná Mária Terézia rovnako ako predchádzajúci panovníci prešla pešo ulicami mesta po tzv. korunovačnej ceste. Pred radnicou ju pozdravilo predstavenstvo mesta. Kráľovná sa poďakovala a pred mariánskym stĺpom pri kostole jezuitov požiadala Pannu Máriu ako svoju patrónku i ako patrónku Uhorského kráľovstva o pomoc v panovníckej funkcii. Po krátkej modlitbe sa odobrala do Kostola Zvestovania Panne Márii pri kláštore františkánov. História mariánskeho stĺpa Mariánsky stĺp patrí k typickým prejavom baroka. Významovo sa rozlišujú tri typy mariánskych stĺpov: stĺpy stavané z vďaky za ochranu pred vojenským nepriateľom; na slávu patrónky a ochrankyne pred morovými epidémiami; ako výraz protireformačných (rekatolizačných) aktivít v spoločnosti na prelome 17. a 18. storočia. Z architektonického hľadiska je stĺp na Františkánskom námestí blízky mariánskym stĺpom, ktoré sa od 2. tretiny 17. storočia stavali najmä na územiach so silným protireformačným hnutím. Ideovým vodcom protireformácie bola habsburská dynastia, a preto tento typ architektonicko-sochárskych objektov nachádza široké uplatnenie najmä v Rakúskej monarchii. Po prvom stĺpe v Mníchove nasledovali ďalšie vo Viedni a v Prahe. Roku 1675 postavili mariánsky stĺp aj v centre Bratislavy. Príznačné bolo jeho umiestnenie pred priečelie pôvodne evanjelického kostola, ktorý roku 1672 prevzala rehoľa jezuitov. Rehoľa vznikla roku 1534 (pápež ju potvrdil roku 1540) aj s cieľom obrany Katolíckej cirkvi pred reformáciou. Svedok kultúry i náboženstva Tento mariánsky stĺp v Bratislave reprezentuje špecifický druh barokovej plastiky, ktorý našiel uplatnenie najmä v strednej Európe. Jeho umelecká hodnota spočíva v slohovej kvalite vrcholného baroka. Z nápisu na podstavci sa dozvedáme, že stĺp dal postaviť cisár Leopold I. Aj z tohto dôvodu sa jeho autorstvo pripisuje sochárovi z rakúskeho dvorského okruhu. Jednoduchá pyramidálna kompozícia sa začína v spodnej časti štvoricou schodiskových stupňov, na ktorých je hranolový postament s telesom stĺpa. Stĺp je ukončený hlavicou kompozitného typu ako podklad pre sochársku a ikonografickú dominantu - sochu Madony. Ďalšia sochárska výzdoba sa sústreďuje na postamente. Na jeho čelnej strane je motív Oltárnej sviatosti a na zadnej strane dekoratívna kartuša s heraldickým znakom Uhorska - vpravo znak Dolného a vľavo Horného Uhorska. Texty sú písané po latinsky. A. B. M. Snímky: M. Polgár |