Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Katolícke noviny |
| Autor : | Daniel Dian |
| Rok : | 2001 |
| Číslo : | 31 |
| Názov článku : | Jozef Vrablec - Anton Fabian: |
| Text článku : | Homiletika I. - II. základná a materiálna SSV, Trnava 2001 Od konca šesťdesiatych do polovice deväťdesiatych rokov 20. storočia na Slovensku i v Česku výrazne ovplyvnil homiletickú tvorbu (grécke slovo homiletika značí učenie o kázaní, jeho forme a umeleckom výkone, o rečníckych prvkoch - pozn. red.) prof. Dr. Jozef Vrablec (* 1914). Vychoval niekoľko kňazských generácií a jeho vplyv v tejto oblasti pokračuje prostredníctvom jeho žiakov, ktorí homiletiku prednášajú na RKCMBF UK v Bratislave a teologických inštitútoch v Nitre, Badíne, Košiciach a Spišskej Kapitule, ako aj na Gréckokatolíckej teologickej fakulte v Prešove a Teologickej fakulte Trnavskej univerzity. Vrablecova homiletická škola - lebo naozaj môžeme hovoriť o škole - je známa aj v zahraničí. Medzi jej najvýznamnejších predstaviteľov u nás patria docenti J. Jarab, Ľ. Stanček a A. Fabian. Posledný z nich je spoluautorom diela, ktoré vyšlo tohto roku v Spolku sv. Vojtecha v Trnave. Vyše 400-stranová publikácia podáva súbornú homiletiku na Slovensku po prvý raz v knižnej podobe. Ide o sumár výskumov profesora Vrableca z rokov jeho bohatej pedagogickej činnosti v tomto vednom odbore, doplnený poznatkami docenta Fabiana z najnovších výskumov. Dielo by malo byť fundamentom homiletickej vedy u nás a slúžiť nielen bohoslovcom pri štúdiách, ale aj ako doplnkové štúdium kňazom v pastorácii. Kapitolu Teológia ohlasovania v 20. storočí otvára pohľad na protestantskú teológiu a prínos katolíckych teológov a pohľad na súčasné misijno-evanjelizačné ohlasovanie. V ďalších kapitolách sa na základe rokmi overenej praxe a vedeckých poznatkov podáva čitateľovi zdôvodnenie a praktickosť tvorby homílie, ktorá má obrovský evanjelizačný a pastoračný rozmer. V posledných dvoch kapitolách spoluautori zdôvodňujú nutnosť používania dokumentov Magistéria Cirkvi v ohlasovaní a poukazujú na praktickosť homílie. Druhá časť knihy sa zaoberá otázkou koncilu o používaní Písma v kázni, o význame pokoncilovej teológie, ako hovoriť dnes o Bohu, o Ježišovom zmŕtvychvstaní, detstve a zázrakoch, jeho slovách a podobenstvách i o jeho utrpení. Venuje sa eschatológii a z rôznych aspektov rozoberá spôsoby, ako hovoriť o Panne Márii. Zdôrazňuje nutnosť rozjímania, podáva návod na rozjímanie a špecifikuje predkázňové rozjímanie. V záverečnej kapitole sa uvádza, čo dnes ovplyvňuje homíliu a k čomu ona vedie. Možno len povedať, že publikácia má veľký význam. Je však nutné akceptovať aj pripomienku ThLic. Pavla Zemka, ktorý prednášal homiletiku v Badíne, že je na škodu diela, ak v ňom nie sú zmienky o slovenských homiletikoch. V časti Dejiny ohlasovania mohla byť uvedená aj časť o vývoji slovenskej homiletiky, veď kazateľská škola na Slovensku sa neformovala iba v 20. storočí. Žiaľ, chýba aj prehľad homiletických časopisov. Do budúcnosti by azda bolo dobré pouvažovať o tom, že pri tvorbe diel učebnicového charakteru by mala byť zachovaná norma, ktorú si stanovil SSV v Trnave pri vydávaní vysokoškolských skrípt (vydal už napr. Nasledovanie Krista v misiách; J. Vrablec - J. Jarab - Ľ. Stanček: Choďte aj vy do mojej vinice). Prax ukázala, že v týchto prípadoch je výhodnejšia brožovaná, nie pevná väzba, a rovnako treba pouvažovať aj o farebnom stvárnení obálky. |