Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Katolícke noviny |
| Autor : | Daniel Dian |
| Rok : | 2001 |
| Číslo : | 26 |
| Názov článku : | Majster rezbár z Lamača |
| Text článku : | Rezbársky umelecký svet Pavla Krkošku (* r. 1936 v Čadci) je neoddeliteľnou súčasťou jeho osobnosti už od raného detstva. Ako syn stolára na Kysuciach sa odmalička stretával s drevom a v 14 rokoch sa u neho prejavili rezbárske vlohy. Siahol po dreve ako po potenciálnom umeleckom prostriedku a začal vyrezávať prvé tvary...Doc. Ing. Pavol Krkoška, CSc., pôsobí na Katedre chemickej technológie, dreva, celulózy a papiera Chemickotechnologickej fakulty STU v Bratislave. Zaoberá sa spracovaním dreva vhodného na buničinové vlákna a papier, prednáša a robí výskum. Neskôr tejto téme venoval pozornosť v drevených reliéfoch Výroba papiera v Galii, Genéza výroby papiera na Slovensku. Emotívna a racionálna črta jeho charakteru a intelektu sa dostávali na svetlo postupným dozrievaním. Spočiatku to boli iba drobné sošky, neskôr reliéfy, v ktorých zobrazil život na Kysuciach. Tak vznikla Žena v kuchyni, Rozhovor pastiera so ženou pod stromom, Ľudia na poli atď. V týchto témach vyjadroval svoj úprimný vzťah k prírode, rodisku, ale aj k otcovi a jeho stolárskej práci v dielničke, do ktorej sa vracal po skončení dennej driny na železnici. V labyrinte problémov sveta a života zohrávajú u P. Krkošku dôležité miesto osobné priateľstvá s ľuďmi podobného zmýšľania, s rodákmi, s Ondrejom Zimkom a ďalšími výtvarnými umelcami. Tieto vzťahy obohacujú autorov vnútorný život a dodávajú mu nové rozmery. Nútia ho porovnávať a intenzívnejšie vnímať mestské prostredie, ktoré je nekonečne pestré, ale aj nevyspytateľné vo svojej mnohoznačnosti. P. Krkoška sa zaoberá tvorbou portrétov známych ľudí, historických postáv z minulosti (Jeden z predkov) či tvorbou imaginatívnych portrétov. V nich sa usiluje zachytiť charakter, ľudskú zraniteľnosť a pravdivosť postáv, myšlienky a posolstvá, ktoré si vzájomne odovzdávajú. Nekritizuje ani nekarikuje. Tvorí s plnou vážnosťou pre zobrazovaný objekt a cez podobu vníma a vyjadruje aj ľudské dimenzie. Portréty vytvára obyčajne z jedného kusa dreveného bloku. Štylizované sú zvláštnou predĺženou deštrukčnou skratkou, ktorá dodáva tvári decentnú štíhlosť a tajomný nádych. Portrét je pôsobivý spredu, ako aj z profilu. P. Krkoškovi ide o vyjadrenie pocitu z podoby človeka ukrytého pod maskou dreva. Obzvlášť dôstojne pôsobia postavy sv. Cyrila a Metoda i sv. Gorazda. Autor ich zobrazuje s usmiatymi tvárami a s láskou v srdciach. Ako individuality. Ak stoja vedľa seba, priam cítime ich dialóg. Sála z nich mohutná sila pochopenia a vzdelanosti, z ktorej pramení kultúra slovanského sveta. Sú to svätci, ktorými sa končí pohanský chaos a začína sa nový spoločensko-kultúrny poriadok vybudovaný na princípoch písomníctva a liturgie platných pre všetkých Slovanov. Okrem reliéfov vzdáva P. Krkoška úctu Cyrilovi a Metodovi aj v individuálnych, ostro rezaných drevených plastikách. Každý z vierozvestov je poňatý ako monolitná osobnosť s vlastným vnútorným poslaním. Majestátnosť a preduchovnenosť cítime aj v drevorezbách na tému rodiny. Vidiecke typy muža a ženy stelesňujú moment slávnostnej chvíle prípravy na nedeľnú návštevu kostola. Vyjadrení sú civilisticky ako elegantne oblečený pár, ktorý vie o svojom vnútornom poslaní a je s ním úplne stotožnený. Muž drží patronát nad sediacou ženou kolísajúcou v náručí nemluvňa. P. Krkoška takto zachytáva hodnotu medziľudských vzťahov a priority ich duchovnej hierarchie. Za Krkoškovým prejavom vidno obrovský sochársky cit, zmysel pre drevo, jeho štruktúru, farbu, hustotu a tvar. K všetkému sa však nemožno dostať, veľa ukrýva hĺbka osobnosti tvorcu. Možno iba skon-štatovať, že drevo sa pre Pavla Krkošku stáva niečím podobným ako husle pre huslistu, ako plátno pre maliara, ako láska pre človeka. Drevo máva tak ako každý iný materiál rôzne podoby. Všetky sú však zachované a dotvárané autorovou predstavivosťou. Drevo je akoby spovedník a túžobný očakávateľ. „Dušu” dostáva od majstra, ktorý do neho kreše. Preto si treba zachovať nehu, úctu a radosť pred týmto prirodzeným kreatívnym prejavom. MÁRIA KOVALČÍKOVÁ Snímky: S. Pekár |