Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Katolícke noviny |
| Autor : | Daniel Dian |
| Rok : | 2001 |
| Číslo : | 19 |
| Názov článku : | Testimónium Alexandra Trizuljaka |
| Text článku : | Sochár, pedagóg a organizátor výtvarného života na Slovensku Alexander Trizuljak patrí k zakladateľom moderného slovenského umenia. Narodil sa vo Varíne neďaleko Žiliny ako piate z deviatich detí maloroľníckej, prísne patriarchálnej rodiny. Vďaka dobrým referenciám zo žilinského reálneho gymnázia pokračoval v štúdiu na oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave a krátko po skončení druhej svetovej vojny zavŕšil sochárske štúdiá na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Je autorom mnohých realistických i konštruktivistických diel komorného i monumentálneho sochárstva. Jeho diela sú v galériách, v architektonických objektoch i na verejných priestranstvách. Osobitnú časť jeho umeleckého odkazu predstavuje sakrálna tvorba. V pozostalosti Alexandra Trizuljaka sa našli útržky poznámok z obdobia krátko po novembri 1989. Vydávajú svedectvo o nepretržitej aktivite sochára do posledných dní života. Jeho záznamy zachytávajú nádej, že pri návrate do Európy môže malý slovenský národ zavážiť najmä svojím kultúrnym a duchovným prínosom. Veril, že sme schopní podieľať sa na tvorbe civilizácie lásky. Očakával, že zmeny nášho kultúrneho, politického a spoločenského života sa budú odvíjať od zmien v ľudskej duši. Mal aj veľa konkrétnych nových plánov - napríklad založiť na Vysokej škole výtvarných umení katedru alebo oddelenie sakrálnej tvorby. Svoje miesto v oblasti slovenského sakrálneho umenia si A. Trizuljak získal s pomocou a podporou niekoľkých duchovných, ktorí ústretovo odpovedali na zmeny v pokoncilovej liturgii i na nové požiadavky umeleckého stvárnenia sakrálnych priestorov. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch mohol nadviazať na staršie sakrálne práce zo začiatkov svojej sochárskej tvorby. Reprezentuje ich napríklad Ukrižovaný v kostole v Lamači (1950) či plastiky Panny Márie v Spišskej Belej (1948) a postava Ježiša v Božom hrobe vo Varíne. Na toto východisko neskôr myšlienkovo nadväzujú desiatky sakrálnych diel v kostoloch v Bratislave, Zelenči, v Námestove, Zborove až po Sobrance, Rozhanovce, Čečejov. Dovedna v dvadsiatich šiestich kostoloch po celom Slovensku možno nájsť Trizuljakove kríže a Ukrižovaného, postavy Panny Márie, svätých Cyrila a Metoda, sv. Jána, svätostánky, obetné stoly, sklené či hliníkové steny a ďalšie prvky interiéru sakrálnej architektúry. Medzi nimi je pozoruhodný unikátny svätostánok z brúsených hranolov olovnatého krištáľového skla v modernom kostole v Zlatej Bani. Napospol sú to artefakty a obradné predmety, ktoré priťahujú k meditácii a k modlitbe. Umelcov talent sa v nich stretáva s vnútorným zanietením, ktoré pomohlo k zrodu niektorých ojedinelých diel. Napríklad monumentálna sklená plastika Krista na čelnej stene kostola v Zelenči pri Trnave spolu s originálnou hliníkovou mozaikou, z ktorej postava Krista akoby vystupovala, vytvára dielo nevšedného účinku. Výtvarnými prostriedkami, ktoré sa opierajú o originálnu tvorivú techniku, vyslovuje myšlienku nekonečna a vykúpenia ľudstva ako Božieho plánu. Vidíme tu Krista víťaziaceho nad smrťou, Krista ako smerovanie a cieľ, ako centrum nášho života. V slovenskom sakrálnom umení je pozoruhodná aj krásne modelovaná, ušľachtilá postava Slováka kľačiaceho pri modlitbe v kostole v Štiavniku pri Bytči. Ako organizátor kultúrneho diania na Slovensku stál Alexander Trizuljak pri vzniku a formovaní bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení, prvého učilišťa svojho druhu na Slovensku. Na jeho podnet tu vznikli vedľa klasickej maľby a sochárstva aj dielne na monumentálne techniky, textil, mozaiku, štukolustro. Rovnako sa zaslúžil o vznik oddelenia dizajnu a skla v architektúre. V súlade so svojou osobnou koncepciou povznesenia kultúry, ktorú považoval za podstatnú súčasť národnej identity, rozvíjal aktivity mnohými smermi - stál pri vzniku prehliadky Socha piešťanských parkov, medzinárodných sochárskych sympózií v kameni v Ružbachoch, maliarskeho sympózia v Moravanoch pri Piešťanoch a pri začiatkoch činnosti Mestskej galérie v Bratislave, ako aj siete regionálnych galérií po celom Slovensku. Organizačné aktivity Alexandra Trizuljaka na povznesenie kultúry vyrástli z úsilia byť pre iných, pre širšie spoločenstvo, pre národ. Jednotiacim prvkom Trizuljakovej rozvetvenej umeleckej tvorby je úcta k človeku stvorenému na Boží obraz, pokorný obdiv k jeho pozitívnym dielam. Miloslava Kodoňová Snímka: archív A. T. |