Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Smer |
| Autor : | Univ. Prof. Dr. Jozef Buda |
| Rok : | 1941 |
| Číslo : | 3 |
| Názov článku : | Prebodnutý Baránok |
| Text článku : | Prebodnutý Baránok Univ. prof. Dr. Jozef Búda Hlavná a najkrajšia ozdoba nášho oltára je kríž s Ukrižovaným, lebo na oltári znovu sa prináša obeta kríža. Hlavne teraz, vo veľkom pôste, v našich kostoloch vyniká úcta k Ukrižovanému. V mojom rodisku, a dozaista aj v iných krajoch Slovenska, keď ľudia idú na večerné pôstne pobožnosti, hovoria: Ideme pod kríž. Isteže len zväčší našu pobožnosť k Spasiteľovi na kríži visiacemu, keď uvážime, ako nám ho Boh ukrižovaného predstavuje už v starozákonných knihách Písma sv. Tu nemožno podrobne vyložiť všetky starozákonné miesta, ktoré sa vzťahujú na trpiaceho Vykupiteľa. Len niekoľko myšlienok chcem dať k dvom proroctvám, ktoré cituje sv. Ján vo svojom evanjeliu (19, 33—37). Veľkopiatočné pašie končia tými dvoma citátmi: Vojaci zlámali kosti lotrov, „keď však prišli k Ježišovi, nezlámali mu kosti, ale jeden z vojakov otvoril mu kopijou bok a naskutku vyšla krv a voda... Toto sa však stalo, aby sa naplnilo Písmo: Kosti v ňom nezlámete. A opäť iné Písmo hovorí: Uvidia toho, ktorého prebodli". I. Slová: Kosti v ňom nezlámete sú v Starom zákone na dvoch miestach: Ex. 12, 46 a Nm. 9, 12. Na oboch týchto miestach je reč o veľkonočnom baránkovi. Tohto mali židia pred východom z Egypta zabiť, v celosti upiecť a kosti mu nesmeli zlámať. Jeho krvou pomazali si dvere na domoch a krv tohto baránka oslobodila ich od anjela smrti, ktorý v noci usmrtil prvorodených vo všetkých domoch Egypta, ak neboly označené krvou veľkonočného baránka. Starozákonný človek, keď tieto miesta čítal, ani nemohol myslieť na iné, ako na veľkonočného baránka. Ale Duch sv. týmito slovami aj iné zamýšľal: veľkonočným baránkom chcel naznačiť Vykupiteľa sveta, ktorého krv oslobodí ľudí od večnej smrti a ktorý svojím telom a krvou bude nasycovať svojich veriacich. Pred zrakom Božieho Ducha už vtedy stála Golgota a na nej ukrižovaný Kristus. Z tohto hrozného divadla Duch sv. zaznačuje podrobnosti na rozličných miestach starozákonných kníh; zaznačuje aj to, že kosti Ukrižovaného nebudú zlámané. Preto sa židom až dva razy zdôrazňuje, aby kosti veľkonočného baránka nezlámali, hoci táto okolnosť bola zdanlivo neveľmi dôležitá. A preto museli židia tento obrad opakovať s roka na rok; na každú Veľkú noc museli požívať baránka, ktorému nesmeli zlámať kosti. Že Duch sv. tieto slová aj na Mesiáša vzťahoval a že preto veľkonočný baránok bol obrazom Ježiša Krista, to neomylne dokazuje práve sv. Ján, ktorý výslovne hovorí, že na Kalvárii splnilo sa proroctvo: „Kosti v ňom nezlámete." Spasiteľ aj na iných miestach Písma sv. prirovnáva sa baránkovi. Pri starozákonných bohoslužbách najčastejšie sa obetoval baránok. A každý zbožný izraelita vedel, že ten obetovaný baránok zastupuje človeka: človek by zaslúžil smrť, miesto seba však obetuje baránka. A každý myslel pri týchto obetách na budúceho Mesiáša; v očiach Božích však maly tie obety len preto cenu, že naznačovaly obetu Spasiteľovu. Prorok Izaiáš hovorí o Spasiteľovi: „Ako baránok bol vedený na zabitie... a ústa si neotvoril";1 ale hovorí aj to, že Spasiteľ trpí za nás: „On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše nepravosti."2 Izraelitom boly tieto proroctvá známe, preto nemohli byť prekvapení, keď sv. Ján Krstiteľ nazýval Pána Ježiša opätovne baránkom,3 ktorý sníma hriechy sveta. Sv. Ján, evanjelista, aj vo svojich zjaveniach nazýva Krista Pána baránkom, ale už baránkom víťazným, osláveným. I sv. Pavol upozorňuje, že baránok, ktorého židia na Veľkú noc požívali, bol obrazom Krista Pána: „Náš veľkonočný Baránok, Kristus, bol obetovaný",4a tieto slová prevzala Cirkev sv. aj do veľkonočnej prefácie. Sv. Justín, mučeník, ktorý zomrel medzi r. 163—165 po Kr., spomína,5 že bolo zvykom piecť veľkonočného baránka na dvoch ražňoch; dlhší bol pretiahnutý cez celú dĺžku baránkovho tela, druhý krížom cez lopatky, takže baránok bol vlastne na kríži. Medzi Kristom na kríži a veľkonočným baránkom bolo teda toľko podobností, že ich židia nemohli nevidieť, keď ich apoštolovia na ne upozorňovali. II. Druhé proroctvo, „Uvidia toho, koho prebodli", nachádza sa v knihe Zachariášovej (12, 10). Celý tento verš znie: A vylejem na dom Dávidov a na obyvateľov Jeruzalema ducha zmilovania a prosby; a uvidia (mňa),6 ktorého prebodli. I budú nariekať nad ním, ako sa narieka nad jedináčkom a žialiť budú za ním, ako sa žiali za prvorodeným." Sv. Ján dosvedčuje, že ten prebodnutý je Spasiteľ. Príchodom Spasiteľovým začal sa na zemi čas zmilovania: „Hľa, teraz je čas spásy", píše sv. Pavol.7 Nebo sa zmiluje a zem bude prosiť o zmilovanie, lebo už bude prostredník medzi zemou a nebom. Prostredník, Ježiš Kristus, sám prosí o zmilovanie na jeruzalemskej Golgote: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia. Tam bude pribitý na kríž a tak vystavený na obdiv, a konečne prebodnú mu srdce: „Uvidia toho, koho prebodli." To všetko prorok vidí vo svojom videní a vidí aj to, že ľudstvo bude nariekať a žialiť nad Spasiteľom. A svet naozaj žiali! a žiali pod krížom nad prvorodeným a jednorodeným Synom Božím. Sv. Ján nespomína, s akými citmi hľadia židia na toho, ktorého prebodli. Ani Zachariáš nehovorí, že židia budú žialiť za Spasiteľom. Aj z nich niektorí žialili; veď tí, ktorí boli najbližšie pri kríži a pri Ukrižovanom, tiež pochádzali z toho národa. Ale väčšina ostala tvrdá. Dívali sa na toho, ktorého prebodli a nechceli uznať, že ho prebodli oni, i keď to bol Riman Pilát, ktorý ho odsúdil, rímski vojaci, ktorí ho pribili na kríž a rímsky vojak, ktorý mu kopijou prerazil srdce. Príčinou bol národ, a to mu vytýka aj sv. Augustín: „Aj vy, židia, ste ho zabili. Ako ste ho zabili? Mečom jazyka, keď ste volali: Ukrižuj, ukrižuj ho." Ešte raz bude naň svet hľadieť. Sám to predpovedal pred veľradou židovskou: „Uvidíte Syna človeka sedieť na pravici moci Božej, prichádzať v oblakoch nebeských."8 I tí, ktorí dnes znovu križujú Syna Božieho.9 Ale vtedy budú sa biť v prsia. Je to opäť sv. Ján, ktorý to zaznamenáva v knihe svojich zjavení: „Hľa, príde s oblakmi a uvidí ho každé oko, aj tí, ktorí ho prebodli. A budú sa pre neho v prsia biť všetky pokolenia zeme."10 Aj vtedy budú nariekať,11 nie však nad ním, ale sami nad sebou.12 A on i vtedy bude prebodnutým Baránkom, veď rany rúk, nôh a boku mu ostaly. Ale bude už Baránkom víťazným, osláveným: „Hodný je Baránok, ktorý bol zabitý, prijať moc a božstvo a múdrosť a silu a úctu a slávu a žehnanie."13 A hodný je, aby sme už teraz, najmä v čase pôstnom, volali k nemu: „Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti, lebo si skrze svoj kríž vykúpil svet!" 1Iz. 53, 7. 2Iz. 53, 5. 3Ján. 1, 29, 36. 41 Kor. 5, 7. 5Rozhovor s Tryfanom, 40. 6Miesto ,,mňa“ treba asi čítať ,,toho“. Ak aj nie smysel ostáva nezmenený. 72 Kor. 6, 2, (prvá nedeľa pôstna). 8Mt. 26, 64, srv. Dan. 7, 13. 9Žid. 6, 6. 10Zjav. 1, 7, 11V hebrejčine pojmy nariekať a vyjadrujú sa tým istým slovom. 12Luk. 23, 28. 13Zjav. 5, 12. |