Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Svätý ruženec |
| Autor : | Michal Kľučár. |
| Rok : | 1948 |
| Číslo : | 4 |
| Názov článku : | Matka uctená všetkými národmi |
| Text článku : | Sviatky Panny Márie sú zavedené do kolobehu cirkevného roku práve tak, ako sviatky Kristove. Je dosť mnoho mariánskych sviatkov. Nekatolíci by nám mohli celkom pokojne namietať, že máme veľmi mnoho zbytočných sviatkov, ktorými uctievame ženu, matku Kristovu. Najmä teraz, keď je tak veľmi potrebný každý čas na budovanie, na znovuvystavenie všetkého, čo bolo zničené alebo poškodené. Takáto námietka neobstojí vôbec. Oslavujeme rozličné iné sviatky, pamätné dni a proti týmto azda nikto nemá nijakej námietky, že práca stoji, ľudstvo odpočíva a nepracuje sa. Prečo by sme neslávili sviatky Panny Márie. Veď Boh nám ju dal za Matku, lebo bola mu najmilšou, vyvolená už hneď po Adamovom páde, nepoškvrnená nijakým hriechom, nezaťažená hriechom prvých rodičov. Prišla na svet skutočne oslávená pred Bohom, plná milosti, plná duševnej krásy, plná veľkosti pred Bohom, pripravená na to, aby bola matkou jediného Syna Božieho. Stala sa matkou Spasiteľa, ale popritom dostalo sa jej veľkej úlohy. Tým, že svojim materstvom prispela k vykúpeniu sveta, stáva sa zároveň matkou ľudského pokolenia. Prirodzenou matkou ľudstva je prvá žena, utvorená z boku Adamovho. Ale je matkou zlou, nešťastnou, je matkou nepravou, lebo svojou slabosťou poškodila ľudstvo. Ozajstnou matkou stáva sa Panna Mária, aby vyslobodila ľudstvo zo skazy hriechu a priniesla mu skrze svoj pôrod pravý duševný život a duševnú spásu. Rozjímajme, ako je Panna Mária matkou pokolenia ľudského. „Čokoľvek vám povie, urobte!" Ako by povedala: Ak mi chcete urobiť radosť konajte to, čo od vás žiada môj Syn, Spasiteľ Ježiš Kristus. To je moja žiadosť, to bude moja žiadosť. Je to aj samozrejmé. Vôľu Syna Božieho plniť a jemu slúžiť sa srovnáva s mariánskou úctou. Matka má v rodine o všetko starosť a povie vždy, čo si žiada. To, čo ona si praje, je najistejšie, najbezpečnejšie. Poslušnosť voči nej je najkrajšia. Tým, že Panna Mária porodila svojho nebeského Syna, stala sa duchovnou Matkou každého kresťana katolíka. Jej dôstojnosť je najväčšia. Menuje sa aj kráľovnou anjelov. kráľovnou nebies. Preto je po Bohu najväčšou osobnosťou. Jej dôstojnosti a svätosti sa nevyrovná nikto ani z ľudí ani z anjelov. Kristus je zakladateľom, hlavou cirkvi, ba mohli by sme povedať, otcom, lebo on je jej pôvodcom. Preto aj Panna Mária sa nazýva matkou cirkvi a takto sa stáva duchovnou matkou každého kresťana katolíka. Úcta k nej je veľmi vznešená vec, páči sa všetkým veriacim našej cirkvi. Ba ľúbi sa aj mnohým nekatolíkom, lebo v nej vidia čosi povzbudzujúceho, vznešeného. ?? V úcte k Panne Márii je zahrnutá materinská láska. Je to láska najšľachetnejšia, a najčistejšia, aká len môže na svete jestvovať. Pozrime sa, ako aj nekatolíci uctievajú lásku Máriinu. Stará sedliačka zacengala na bránu kláštora. Čože predávate, ženička? ?? ozvala sa vrátna sestrička. Nič nepredávam. Prišla som dať na svätú omšu za svojho syna, čo vo vojne oslepol a za seba, lebo som chorá. Som síce kalvínka, ale vedia, mám katolíkov veľmi rada a najradšej mam ich Matku Božiu. Častejšie hovorím svojmu netrpezlivému synovi: Boh neušetril ani slzavú matku Máriu a jej požehnaného Syna. Nesme teda aj my spokojne, čo nám nebo určilo. Má to iste svoj význam, aj sa k nej modlievam, pravda len tak po svojsky. A denne sa modlila Zdravas. Potrebovala materinskú lásku. Čo je na zemi veľké, šľachetné, oblažujúce, všetko je včlenené do slova: materinská láska, materinské srdce. Láska, vernosť, starosť, utrpenie, úzkosť, obeta, plné odovzdanie, ostražitosť, to je všetko v tomto slove: matka, materinské srdce, materinská láska. A hľa, všetko toto máme ako dietky Máriine od nej očakávať, na toto máme nárok, na materinskú lásku, na materinskú starosť, vernosť. Teraz už chápeme prečo Cirkev a s ňou každý z nás pozdravuje Máriu: „Uzdravenie nemocných útočište hriešnikov, pomocnica kresťanov, oroduj za nás!" Je našou matkou. Čím horšie sa má dieťa, či už na tele, alebo na duši, tým je matke milšie, tým väčšia je jej starosť, jej bledosť, jej ochota pomôcť dieťaťu. Podobne i jej starosť o ľudské pokolenie je veľká. Ona sa zjavuje aby oznámila ľudstvu vôľu Božiu, ba žiada úctu pre seba samú, aby sme tým aj Boha uctili a k nemu sa obrátili. Pozrime len na mnohé zázračné miesta, ako Panna Mária, naša matka pomáha svojmu ubiedenému ľudu. Búrkou zocelený Bretónec na francúzskom pobreží prichádza a obetuje svoju sviecu, benátsky gondolier, námorník v Taliansku, zapaľuje pred ňou svoju lampu, tirolský horolezec v Rakúsku ozdobuje jej kaplnku plesnivcom a alpskou ružou a Slovák mnohými pútnickými miestami jej spláca podlžnosť. Koľko krásy a hlbokej nábožnosti nachádzaná napr. v ikonách veriaceho ruského ľudu. A práve do toho sa zadrapujú nepriatelia našej cirkvi a hovoria, že kňazi ešte využívajú poslednú možnosť, ako pripútať k sebe ľudí, verbujú ich na pútnické miesta, aby celý svet videl, za kým ide ľud. Nie, kňazi to nie preto robia, nepotrebujú verbovať ľudí, aby sa veľkým počtom vystatovali pred všetkými ostatnými nepriateľmi cirkvi. Ľudia idú na pútnické miesta sami, idú vzdať hold matke Božej, idú sa k naj utiekať, idú ju prosiť o pomoc, o prímluvu. Ba práve opačná propaganda neprajníkov cirkvi pôsobí, že popri skutočných a poriadnych katolíkoch vytvára sa aj iný tábor, ktorý je viac ľahostajný vo viere a hľadá svoju ochranu nie vo veciach duchovných, v náboženstve, ale čisto vo veciach hmotných, v mamone. My sme ešte tu na východe ako malý ostrov pokoja, kde nie sú skoro žiadne veľké problémy. No, keby sme prešli ďalej svetom, shrozili by sme sa nad mravnou zrútenosťou, nad duševnou biedou, nad neverou,, ktorá vládne v ľudských dušiach. Žijeme si kľudne, kým inde ľudia zomierajú od hladu, od úžasnej biedy, lebo prislúchajú k určitej rase. Toto má byť vraj prvý krok k pokoju, k blaženosti ľudstva? Ale o tom tam nemožno čítať, toto sa zatajuje. Seje sa takto semeno ukrutnej nenávisti, ktoré sa rozrastá v mohutný strom až po viacerých generáciách, aby posialo zem krvavým ovocím ľudskej divokosti a hroznej pomsty. V ľudstve nepanuje ten cit, ktorý by každého mal ovlivňovať akousi spolupatričnosťou, bratskosťou, povedomím, že všetci ľudia patríme do jednej rodiny s jedným starostlivým a milosrdným otcom a s jednou matkou, ktorá jednako má rada svoje dietky, len nech aj ju všetci jednako milujú. Ľudstvo je dnes ďaleko od toho pocitu. Lebo hľadá Boha nie na nebi, ale tu na zemí, Zdá sa nám, že azda tu ho nájdeme v dočasnosti, v peniazoch, v bohatstve, najmä v bezstarostnom živote. Nie, tu Boha nenájdeme! Pripúšťam azda, že sa všade silne pracuje. Pracuje sa, ale veľká časť výťažku z práce sa venuje prázdnym, ba nízkym radovánkam. V tom podľa mnohých je boh. V tom je jediná radosť zo života, v tom je všetka slasť. Odbočujeme s poriadnej cesty. Celé ľudstvo sa takto podobá nerozumnému dieťaťu, ktoré odbočuje s pravého chodníka, aby zablúdilo na zlú cestu. Katarína Emerich mala videnie. Zdalo sa jej, že ľudia šli zrúcať svätopeterský kostol. Už mali prednú stenu zborenú, ale sviatosť Oltárna bola ešte nedotknutá. Naraz prichádza velebná Pani a nad celým priestorom rozprestrie svoj plášť, ktorý sa ligotal ako zlato. Nepriatelia boli ako porazení, nemohli viac pracovať. Priatelia kostola sa tomu veľmi potešili a kostol prišiel čoskoro do poriadku. Či nepotrebuje ľudstvo, aby bol nad ním vystrený taký ochranný plášť, ktorý by zastal cestu hriechu a priviedol všetko do poriadku? Áno, ľudstvo potrebuje jedine toto. Je priamo potrebné, aby zloba sveta bola nejako zakrytá, aby sa radšej ukázala tá lepšia stránka. Za dávnych čias, keď korunovali kráľovnú niektorej krajiny, biskup, ktorý ju uvádzal v túto hodnosť, pýtal sa jej: ,Čí budeš ochraňovať vdovy, siroty, opustených a chudobných pred každým utlačovaním?" Kráľovná obyčajne odpovedala: .Sľubujem pred Bohom a pred anjelmi". Táto kráľovná je Panna Mária. Ale my by sme ju prosili, aby ochraňovala nielen opustené vdovy a siroty, ale aby ochraňovala aj celé národy. Aj náš národ potrebuje takej mocnej orodovníčky, patrónky. Úctu k Matke Božej nemožno vyničiť zo sŕdc jednotlivých ľudí, ona je rozšírená po celom svete. Básnici a a speváci so svojimi harfami, umelci so štetcami kľakajú pred ňou. Najslávnejší hudobníci svata, Mozart, Haydn, Liszt sa jej koria svojimi prekrásnymi skladbami, symfóniami. ?? Pri východe slnka ozýva sa jej velebenie, milióny zvonov jej volajú „Ave Maria!. A keď na poludnie slnko stojí najvyššie, znova sa ozývajú zvony a volajú ku jej úcte: „Ave Maria!" Ako je to pekné, keď na vlnách éteru každý deň sa ozýva po celej krajine o dvanástej hodine zvon, aby hlásal úctu Kráľovnej nebies, patrónky národa. A keď sa k odpočinku chýli deň a začína noc, zase velebný hlas zvona nás vyzýva, aby sme znovu pozdravili Matku pokoja. Videl si, drahý kresťan, ten veľký hold ľudstva, ktorý vzdáva Matke Kristovej? Môžeš azda neprislúchať k tomuto veľkému zástupu, ktorý padá na kolená pred nebeskou patrónkou nášho národa a prináša jej najúprimnejšiu vďaku? Áno, pridružíš sa k tomuto veľkému zástupu, lebo si kresťan katolík. Ale či plníš jej žiadosť, ktorú predniesla na svadbe v Káne Galilejskej: Čokoľvek vám rozkáže, urobte? Robíš to čo ti káže Kristus ? Nerozchádzajú sa tvoje skutky a jeho učenie? Nehovorí tvoj jazyk tak, a tvoje srdce nepraje si robiť ináč ? Nestačí len modliť sa k Márii, to je ešte málo. To ešte nie je mariánska úcta, ale rob to, čo ti Kristus, jej Syn hovorí a vtedy budeš poriadnym synom cirkvi, vtedy budeš poriadny kresťan. Takéto predsavzatie nech naplní tvoje srdce, keď chceš hold vzdať Matke Božej. Hľa Matka tvoja", hovorí Kristus. Je tvoja matka, ale len vtedy, keď budeš poslušný jej žiadostiam a prianiam, prikázaniam jej Božského Syna. |