Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Svätý ruženec |
| Autor : | Michal Kľučár |
| Rok : | 1947 |
| Číslo : | 11-12 |
| Názov článku : | Triumf obrazu Matky Božej z Fatimy |
| Text článku : | 13. okt. toho roku sa skončily veľké mariánske púte. Mnoho desaťtisíc ľudí prišlo nielen z Portugalska ale i zo zahraničia v krásny jesenný deň na mariánsku púť. Vyvrcholenie pute skončilo zázračným uzdravením jedného dievčata, Vilhelmíni Campos z Gondomar, ktoré bolo už sedem rokov choré. V minulom roku bolo ushodnuté, že cez tohoročné oktobrové slávnosti zázračný obraz z Fatimy sa ponesie cez patriarchát lisabonský. Všade, ale obvzlášť v hlavnom meste Portugalska, v Lisabone bol tento obraz s neopísateľným jasotom vítaný. Tohto roku maly prijať zázračný obraz juhozápadné mestá provincie Alentejo: Evora a Beja v juhozápadnom Portugalsku. Nesrávne by sme zmýšľali, keby sme pokladali všetky provincie Portugalska za rovnako nábožné v uctievaní Panny Márie. Práve naopak. V celom Portugalsku má provincia Alentejo v náboženskom ohľade veľmi zlú povesť. Obyvateľov tejto provincie menujú jednoducho pohanmi. Toto označenie je pravda trošku prehnané Pravda ale je, že je tu mnoho nepokrstených dietok, ktoré sú už odrastlé. Práve tak ako i v mnohých krajoch Francúzska, i tu je veľký nedostatok kňazov, farnosti sú veľké a kumunikačné možnosti ťažké. Týmto je tu pastorácia veľmi priťažená. V takomto, žiaľ bohu neprajnom okolí ukázal sa milostiplný obraz Matky Božej z Fatimy. Obrovské púte mariánske z úcty k tomu obrazu boly tu také veľké, že ani v čisto katolíckych a nábožných krajoch nevídame také procesie. Na púti sa zúčastnili aj mnohí kňazi zo severných provincií Portugalska, takže tieto púte mohly byť veľmi dobre pripravené. Napriek všetkým poriadným prípravám nikto neočakával taký obrovský výsledok, ako sa v skutočnosti ukázal. Procesie boly už od prvého dňa počnúc triumfálnymi pochodmi. Od doby, keď križiaci zaujali tieto kraje nebolo ešte takého náboženského nadšenia, ako teraz. Farnosti, ktoré boly od cirkvi a od náboženstva ďaleko a ktoré o nich ani vedieť nechcely, pripravily Matke Božej veľké ovácie, na ktoré nikto nečakal. Z ďaleka prišli sem veriaci i neveriaci, aby pozdravili Matku Božiu z Fatimy. Bolo veľmi impozantné vidieť, ako rybári svoje siete ozdobili kvetami a venovali ich Matke Božej. Všetci pozdravovali posvätný obraz a volali: ,,Mária, veď náš národ k Ježišovi " Vidíme, že opravdivý mariánsky kult vedie ku Kristovi. Keď posvätný obraz prišiel do nejakej obce, všetci obyvatelia na čele s úradmi ho pozdravovali s veľkým nadšením. Potom išla procesia do kostola. Neskoro až do noci tiahli mnohí veriaci k obrazu Matky Božej. Asi hodinu pred polnocou sa začala procesia so sviečkami. V časných ranných hodinách bolo rozdávané sväté prijí mánie, najviac okolo kostolov, lebo tieto nemohly pojať všetkých pútnikov. Ostatok noci prebdel ľud v modlitbe. Vo väčších obciach boly už deň predtým omše za nemocných a požehnanie týchto, lebo mnohí chorí z ďaleka sami prišli, alebo boli prinášaní. Toto neobyčajné nadšenie sa dalo aj predstaviť, lebo celý rad neobyčajných zjavov vzbudzoval ľudskú pozornosť — ľudia hovorili o zázrakoch. Posvätný obraz sprevádzaly aj toho roku holuby. Minulý rok bolo možno po prvý raz pozorovať tento podivuhodný zjav. Holuby, ktoré nikdy neboly vo Fatime a ani nepoznaly posvätný obraz, lietaly na sochu P. Márie a zostaly na nej. Ani tisícové zástupy, ani spev veriaceho ľudu a ani rakety v noci nevedely plaché zvieratká zahnať od obrazu. Keď bola socha odnesená do kostola, holuby ju i tam nasledovaly. Práve v Lisabone, kde sa stotisíce ľudí hemžilo na uliciach, zostaly holuby spokojne pri prosvätnom obraze. Rozličné fotografie ukazujú holuby, ako sedia u nôh Panny Márie. Toho roku bolo tiež možno pozorovať tento podivuhodný zjav. Očitý svedok vyprával pôvodcovi toho článku, ako sedel holub na korune posvätného obrazu v kostole Santiago de Cacém. Nakoľko socha je malá a koruna pôvabná, ťažko je udržať holubovi rovnováhu. S námahou si podarilo holubovi sadnúť si a zostal tam sedieť celú noc. Takých udalosti s holubami možno vyprávať mnoho. Hlavná vec je, že sa to nedá poprieť. Veľké vzrušenie vzbudilo uzdravenie jedného chorého v Portálegri. Jeden neveriaci lekár z Estremocu vyšiel mimo mesta na jeden statok, aby nebol prítomný na slávnosti s príležitosti uctenia posvätného obrazu. Len čo opustil mesto, hneď dostal zprávu, že jeho syn náhle smrteľne ochorel, nech sa vráti domov. Nesťastný otec sa hneď vrátil ku svojmu synovi. Keď došiel k synovi, syn sa ho opýtal: ,,Otec, prečo si neišiel na procesiu?" Otec odpovedal: ,,Moje miesto je tu pri tebe a nie na ulici" Syn so smútkom zakryl svoju tvár. Otec videl, že musí splniť žiadosť svojho syna. Z úzkosti o život svojho syna, prisľúbil Matke Božej, že ak sa jeho syn uzdraví, navráti sa do cirkvi. Otec sa vrátil po skončení procesie a s prekvapením zbadal, že božia moc vykonala to, čo on nikdy neočakával — syn mu vyzdravel. Bolo by možné i iné také podivné veci vyprávať. Ale uspokojujeme sa len s takými „zázrakmi", ktoré možno dokázať. Nespočetne mnoho ľudí začína po svojom hriešnom živote a nevere zase pristupovať ku sviatostiam. Mnohé neusporiadané manželstvá sa dávajú do poriadku. Jedna obec, Menforte, ktorá bola vnútorne rozdelená na dva veľmi nepriateľské tábory, pred posvätným obrazom sa smie rila. Vyznanie viery veľkých zástupov v Alentejo ukazuje prítulnosť veriacich k Matke Božej, zošľachťuje zatvrdilé srdcia ľudské a plodí na doteraz neúrodnej pôde hojné ovocie viery. |