Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Katolícke noviny |
| Autor : | Mgr., ThLic. DANIEL DIAN, šéfredaktor Duchovného pastiera |
| Rok : | 2004 |
| Číslo : | 47 |
| Názov článku : | Kríž v reštaurácii? |
| Text článku : | Vážená redakcia, s manželom sme boli po dlhšom čase na večeri v reštaurácii. Čo ma tam najviac zaujalo bolo, že na stene visel kríž. Čo si myslíte o tom, že sa kríž nachádza na takých miestach, kde sa podáva alkohol, vedú sa kadejaké reči...? Ďakujem za odpoveď. MAGDALÉNA T., BratislavaVážená pani Magdaléna! úprimne sa priznám, že ma Vaša otázka prinútila vážne sa zamyslieť nad skutočnosťou, ktorá je bežná vo všetkých okolitých krajinách s kresťanskou tradíciou. Kedysi dávno, keď som po prvý raz cez Čedok vycestoval na dovolenku do západných krajín, ma tiež prekvapilo, keď som zbadal nejaký kresťanský symbol mimo priestorov kostola. Avšak uvedomil som si, že nie som v socialistickom Československu, ale v slobodnej demokratickej krajine, kde je úcta k tradičným hodnotám. V našej krajine sme si ešte ani po pätnástich rokoch od zmeny režimu nezvykli na to, že je celkom prirodzené, ak sú znaky kresťanstva bežne vystavené na verejnosti. V nemocniciach, najmä tých, ktoré v názve majú to, čo je súčasťou kresťanstva, visia kríže na stenách, v cirkevných školách sú súčasťou každej triedy, ale v reštauráciách? Naozaj, čo si máme o tom myslieť? Reštaurácie sú predsa miestom, kde sa nielen podáva občerstvenie, ale aj predáva alkohol, neraz konzumovaný v nemalej miere. Pod jeho vplyvom človek stráca nielen úctu k sebe, schopnosť sebaovládania, ale často sa stáva agresívnym, vulgárnym. Možno práve tieto dôvody Vás nabádali na otázku, či je vhodné umiestniť v takýchto zariadeniach kríže, či to nie je neúcta nielen ku krížu, ale aj k samému Kristovi. Alebo Vás na to priviedli slová Pána Ježiša: „Nedávajte, čo je sväté, psom a nehádžte svoje perly pred svine, aby ich nohami nepošliapali...” (Mt 7, 6), resp. ste uvažovali, že by tam mohlo dôjsť k zneucteniu tohto vzácneho znamenia spásy. Ako sa teda zachovať: dávať alebo nedávať kríže do takýchto zariadení? Predovšetkým by sme mali vychádzať z úmyslu majiteľa reštaurácie, ktorý nemá za cieľ opíjať hostí, ale chce im ponúknuť možnosť občerstvenia a spoločného posedenia v kultúrnom prostredí. Ak je veriaci, svoju vieru prejavil navonok tým, že v priestoroch, kde podniká, zavesil Kristov kríž a takýmto spôsobom sa stal evanjelizátorom. Zároveň návštevníkom reštaurácie naznačil, že dbá na kresťanské zásady aj v podnikaní a že je nanajvýš vhodné zachovávať vo všetkom správnu mieru. Pre vnímavého človeka to je jasný signál... Milá pani Magdaléna, Vaša zdanlivo jednoduchá otázka nás núti, aby sme sa zamysleli, ako prirodzenou cestou implantovať kresťanské zmýšľanie do našej postkomunistickej spoločnosti. V tomto čase, keď zástupcovia Európskej únie odmietajú zmienku o Bohu, keď aj v našej spoločnosti sa pomaly začína presadzovať zákaz nosiť akékoľvek náboženské symboly, keď silnejú hlasy, aby rehoľné sestry nenosili habit v školách kde učia, aby sme práve teraz dokázali oceniť človeka, ktorý mal odvahu na verejnom mieste vystaviť kríž ako znak kresťanstva a takto sa prihlásiť k vyznávaniu jeho hodnôt. Každého veriaceho by malo potešiť, že aj v reštaurácii nájde znaky spásy a aby sme aj tam dokázali pred a po jedení urobiť na sebe znak Kristovho kríža... Ak by sme mali pochybnosť o vhodnosti umiestnenia kríža v reštauračných zariadeniach, musím pripomenúť, že je tu azda menšie riziko jeho zneuctenia než na rôznych obeliskoch (spomeňme si na vlaňajšie ohavné zničenie takéhoto stĺpa v októbri v Šamoríne, prejdime sa po Bratislave a uvidíme, s akou necitlivosťou sa môžeme stretnúť v prístupe k význačným kresťanským a národným pamiatkam). Ide aj o to, aby sme si uvedomili, že sama skutočnosť vyloženia kríža na verejnom mieste by mala pomôcť zmeniť naše správanie. Ak sa kríž pre podnikateľov stane nie iba ozdobou, ale bude podstatou ich, ako aj nášho života, potom nemusíme mať obavy, že bude mať dôstojné miesto aj v reštaurácii, vo firme, v škole atď. |