logo
bannermaria

Bibliografia niektorých kňazov


Výpis článku


Názov časopisu : Svätý ruženec
Autor : Michal Kľučár
Rok : 1947
Číslo : 1
Názov článku : Panna Mária Pomocnica naša
Text článku : Mnohí z mariánskych ctiteľov hľadajú veľmi často pomoc u Matičky Božej. Utiekame sa k nej, prosíme ju o prímluvu v nebesiach, aby nám vyorodovala milosť a pomoc u Boha. A ona nám pomáha, kedykoľvek sa k nej s prosbou obraciame. Ona pomáha, a preto nie nadarmo vzniklo v piesniach to krásne oslovenie: „Mária pomocnica naša."
Svätý Don Bosco, taliansky zázračný vychovávateľ mládeže púšťal sa do veľkých diel vždy s ružencom v ruke. Tak vzýval Máriu Pomocnicu. On si sám toto pomenovanie utvoril a v mene Márie, alebo pomocou Márie Pomocnice robil aj zázraky. Márii pomocnici vystavil aj viac kostolov. Utiekal sa k nej a ona mu vždy pomohla. Však ruženec sme na to dostali, aby sme sa utiekali k našej Pomocnici a vzývali ju o prímluvu. Rozmýšľajme o tom, ako nim naša Pomocnica pomáha skrze sv. ruženec.
Zdalo by sa nám, ba voľnomyšlienkári aj hovoria, že ruženec je veľmi jednotvárne volanie o pomoc. Ale keď vrúcnu prosbu máme k niekomu, či ju neopakujeme i viac ráz? Či nebeskí duchovia striedajúc sa nespievajú stále Bohu: „Svätý, svätý, svätý, Pán Boh zástupov. Plná je všetká zem slávy Jeho". (Žalm 63.) Dávid kráľ volá v jednom žalme dvadsaťsedem ráz: „Lebo na veky je Jeho milosrdenstvo." Pozrime sa tiež do sveta. Pri hociktorej hre neopakuje sa to isté mnoho ráz? A hráčov to predsa neomrzí. Nezrušia také hry. Neporiadny kresťan sa cez deň viac ráz prehreší proti Menu Božiemu jeho neúctivým vyslovením ; či nemáme my práve preto vysloviť Meno Božie ešte viac ráz s pobožnosťou a úctivosťou? Nemáme žiadnu príčinu k tomu, aby sme sa na tom pozastavovali a pokladali to za otrepané. Opakujeme tie isté modlitby, svoju prosbu, aby tým istejšie bola vyslyšaná skrze prímluvu Matičky Božej, našej Pomocnice. Naša dôvera k nej je silná, taká, aká bola dôvera Don Bosca. Ona vždy mu pomohla, takže na konci života povedal, že veľké dielo saleziánske vykonal nie on, ale Mária Pomocnica svojou prímluvou u Boha.
Ruženec je modlitba Bohu premilá aj preto, lebo je modlitba veľmi pokorná. Voláme v ňom spôsobom veľmi jednoduchým k Bohorodičke o prímluvu. Je to modlitba s 15 obrazmi zo života Kristovho a Jeho Matky. Znázorňuje nám utrpenie a oslávenie Kristovo. Práve tak, ako obrázková knižka neunavuje človeka, podobne aj ruženec tiež neunaví. Takýto prostriedok máme teda, ktorým môžeme utiekať sa k Márii Pomocnici. Tento prostriedok použili mnohí ľudia, učení i neučení, chudobní i bohatí. Použili ho aj sami politikovia, aby svojim krajinám vymohli zaslúžené práva. Jeden z takých mužov je slávny ľudový rečník a osloboditeľ Írska Daniel O' Connel. Ten bojoval v britskom parlamente skoro desať rokov za práva sedem miliónov írskych katolíkov. V tom boji potreboval pomocníkov a obrátil sa so svojou prosbou k Márii Pomocníci. Kým sa iní poslanci hádali, on sa modlil ruženec. A prosba nebola márna. Jeho príklad nasledovali aj iní a Mária Pomocnica skutočne pomohla: Írsko dostalo všetky svoje práva a náboženskú slobodu pre katolíkov. Keby sme teraz mali takých politikov, s ružencom v ruke, nemuseli by sme sa báť o náboženskú slobodu, nebolo by žiadnej reči o proticirkevných zákonoch.
Dnes sa svet odkloňuje od duchovných vecí a hlavný prameň blahobytu ľudstva chce rásť iba vo veciach viditeľných a hmatateľných. Prirodzene, že to robí na zemi zmätok. Takýto blahobyt, aj keby bol, neprináša šťastie a blaženosť. Jedine ten môže byť duševne kľudný, kto nehľadá svoj blahobyt vo veciach, ktoré krátko trvajú a sú neisté, ale kto si pýta požehnanie na svoju prácu aj zhora, z nebies, najmä od Panny Márie Pomocnice. Aj na dnešnú dobu sú charakteristické slová jedného muža, ktorý na otázku, čo doniesla kultúra zdravým domorodým národom Južnej Ameriky, takto odpovedal: „Kultúra priniesla do novej časti sveta špiritus, suchoty a sifilis!" Na Južnú Ameriku a na európských gangsterov, ktorí tam rabovali, sa to skoro stoprocentne sťahovalo; ale či nie je to podobne aj dnes? Čí moderná kultúra so svojou hroznou vojnou nepriniesla svetu suchoty, mravnú nákazu a zrútenie ? A teraz po vojne, keď sa tieto pliagy začínajú odstraňovať, či hľadáme pomoc ich odstrániť na základoch nielen svetských, ale aj božských? Čo chybuje mnohým našim mužom do ruky, aby na svete bol zabezpečený blahobyt a mier? Nič iné, iba ruženec, a mali by sme víťazstvo nad biedou isté.
Vidíme teda, že k Márii Pomocníci sa mame utiekať s ružencom v ruke nielen v kostole a doma, ale všade. Aj v mnohých koncentračných táboroch sa ruženec nachádzal u mnohých; keď nie riadny, aspoň uzlíky, alebo chlebové guľôčky na motúze. Takto prebiehali po ruženci prsty utrápených, vychudnutých rúk na smrť utýraných ľudí.
Ruženec nás vždy vedie k Márii Pomocníci a všade nás sprevádza v práci. V chráme božom bol na našich rukách pri prvom svätom prijímaní svedkom najväčšej radosti. V deň svadby bol najkrásnejším darom z matkiných rúk. Na posteli je nemocnému najlepšou knihou a najkrajším rozjímaním. V hodine smrti je najlepším priateľom a tešiteľom, k hrobu je najvernejším sprievodcom. Pred súdnou stolicou božou je legitimáciou dieťaťa božieho. Mária Pomocnica stojí všade pri nás. Berme tedy ruženec často do rúk, nečakajme až nám ho vloží do rúk sama smrť.
Ruženec prešiel celým svetom. Všade bol a všetko videl. Skrze neho každý sa utieka k Márii Pomocnici, tak v kniežacích zámkoch a hradoch, ako aj v chatrčiach žobrákov. Bol aj v divokých misijných pustatinách, aj v študovniach veľkých učencov. Bol v rukách nevinných dietok, aj v rukách hriešnikov. Vidíme, že každý ho používa, ako najúčinnejší prostriedok k Márii Pomocnici.
Najmä chorí sa utiekajú k Márii Pomocnici. Len zaleťme v duchu do svetového pútnického mesta Lourdes vo Francúzsku. Veľké púte sa tam vykonávajú. Nedávno prišli tam na púť celé vlaky väzňov z koncentračných táborov. Deje sa tam mnoho zázračných uzdravení. Hoci takzv. moderná veda hovorí, že v lurdskej vode je penicilín, tento nemôže náhle uzdraviť. Predsa sa to stáva na prímluvu Márie Pomocnice. Zázračné uzdravenia sa tam dejú obyčajne vtedy, keď kňaz pri sprievode udeľuje zvlášť každému nemocnému požehnanie so Sviatosťou oltárnou a ľud medzitým úpenlive volá: „Monstra te esse neatrem!", ukáž, že si matkou. Veľmi dojímavé to môže byť. Pannu Máriu vzýva každý chorý ako matku, od ktorej môže očakávať najviac pomoci. Každá matka hneď pomôže svojmu dieťaťu. Takto pomôže aj Matička Božia. Ukáže, že je našou pomocnicou. Predstavme si, ako nábožne sa odrieka ruženec tam, kde sa stalo zjavenie v Lurde. Tam sa každý kresťan skutočne nábožne modlí.
Aj my máme na oltároch tiež Pannu Máriu ružencovú. Jej je to jedno, kde sa modlíme, len nech bude naša modlitba pobožná, ona ju rada príjme. Rada bude za nás orodovať, rada ukáže, že je našou matkou. To ukázala aj v Lurde. Keď ju žiadame o pomoc, ona bude skutočne našou Pomocnicou.
Slávny taliansky maliar, umelec Michelangelo bol horlivým a nábožným ctiteľom svätého ruženca. Na krásnom veľkom obraze znázornil posledný súd, ako ruženec ťahá dve vzkriesené telá do neba. Týmto chcel naznačiť, že mnohí hriešnici môžu ružencu ďakovať, že boly spasení.
Každý jeden kresťan by mal byť horlivým ctiteľom ruženca. Ruženec je znakom, že sme katolíkmi. Dnes je práve tak moderným, ako bol moderným aj pred sedemsto rokmi. Dnes je u kresťana práve v takej úcte, ako v stredoveku. Koľké trápenia má každý z nás, koľké utrpenia a kríže! Ruženec nech je prostriedkom na uľavenie všetkých našich bolestí a trápení. Panna Mária nám vyprosí pre ruženec všetku pomoc od Boha a ukáže, že je našou Pomocnicou. Biskup Martin hovorí: „Čím ďalej a pečlivejšie sa zaoberám touto modlitbou, tým viac ju musím obdivovať a tým viac cítim jej vyšší pôvod." Tak nech to bude aj s nami. Buďme podobní hriešnikom na obraze Michelangelovom.
Nech bude ruženec vždy naším priateľom, aby nás Panna Mária Pomocnica vždy mohla počúvať a nám isté miesto pripraviť tam, kde je Ona.


Bratstvo sv. ruženca.

Dejepisci od XV. storočia svätému Dominikovi pripisujú nielen zavedenie ruženca, ale aj zakladanie ružencových spolkov. Rozširovanie týchto spolkov už za čias sv. Dominika hlásajú aj viacerí pápeži, počnúc Levom X. (1513-1521). Pravdaže, neboly to ešte tak vykrištalizované a cirkevným právom tak presne určené bratstvá, ako terajšie.
Prvé historické záznamy o ružencových spolkoch máme z XV. storočia, keď P. Jakub Spengler, prior dominikánskeho kláštora v Kolíne n. R. spravoval veľmi prekvitajúci ružencový spolok a spolu s blahosl. Alánom zo Skaly na premnohých miestach zakladal takého spolky. V ďalších storočiach nachádzame tieto spolky už takmer po celom katolíckom svete. Z buly pápeža Júlia III. (24. aug. 1551) vieme, že riadiť zakladanie ružencových bratstiev prináleží generálovi dominikánskeho rádu. Pápež Klement VIII. začína už kanonicky usmerňovať zakladanie nových bratstiev (Constit. „Quaecuque“ 7 . dec. 1604). Od tých čias pápežské konštitúcie a nariadenia posvätných kongregácií viacráz sa zaoberajú so záležitosťami ružencových spolkov. Posledným a najdôležitejším spisom je konštitúcia pápeža Leva XIII. „Ubi primum“ zo dňa 2. okt. 1898, ktorého predpisy sú v platnosti ešte aj dnes.
O poslaní ružencových spolkov píše sám pápež Lev XIII. takto: „Spolok presvätého ruženca je nato založený, aby mnohých spájal bratskou láskou a povzbudzoval ich, aby touto milou pobožnosťou oslavovali preblahoslavenú Pannu a sjednotenými srdcami vyprosovali jej ochranu... Týmto spôsobom sa stáva, že jednotliví členovia maličkosťou prispievajú k spoločnému pokladu a pritom mnoho dostávajú. Keď teda každý člen odbaví čiastku sv. ruženca, ktorú mu spolok uloží, duševne sa spojuje so všetkými členmi celej ružencovej rodiny a táto mu ten istý skutok lásky mnohonásobne vracia.“
Podľa teraz platného cirkevného práva bratstva sv. ruženca sa môže založiť pri ktoromkoľvek kostole. Podmienky sú: Písomné dovolenie osobne od diecézneho biskupa a kanonické založenie bratstva kňazom splnomocneným od generála dominikánskeho rádu. Členom sa stáva každý kresťan-katolík, ktorí berie na seba povinnosť pravidelne modlievať sa sv. ruženec a ktorého riaditeľ spolku zapíše do členskej knihy. Slávnostné prijatie členov (aj starých, ktorí ešte neboli slávnostne prijatí) pred ružencovým oltárom podľa predpísaných obradov sa veľmi odporúča, ale neprináleží ku platnosti členstva.

Povinnosti členov bratstva sv. ruženca.

Prvou a hlavnou povinnosťou každého člena bratstva sv. ruženca je: „Každý týždeň rozjímavo sa pomodliť pätnásť tajomstiev ruženca; tá povinnosť však nikoho neviaže pod ťarchou hriechu.“ Tak píše doslovne pápež Lev XIII. Tieto tajomstvá sa môžu pomodliť v troch čiastkach, po piatich tajomstvách radostného, bolestného a slávneho ruženca, alebo podľa ľubovoľného zadelenia po jednom desiatku. Môže sa ich pomodliť každý člen sám, alebo spoločne. Možno sa ich pomodliť pri rannej a večernej modlitbe.
Zo slov Leva XIII. vysvitá, že členovia ružencového bratstva majú svoje modlitby popri svojich záležitostiach obetovať aj za všetkých ostatných živých a zomretých členov, aby ich modlitba bola milšia Bohu, a aby ju Všemohúci skôr vypočul. Tak sa uvádza do života článok našej sv. viery o obcovaní svätých a tak sa stáva účinnejšou aj ružencová modlitba.
Ďfalšou povinnosťou členov je zúčastňovať sa na spolkovom živote: na mesačnej ružencovej pobožnosti a procesii, na spolkových shromaždeniach, na charitatívnych a iných prácach vo farnosti podľa vedenia a pokynov miestneho farára. Ružencové bratstvo má byť vo farnosti pravou rukou a v každom ohľade spoľahlivou oporou duchovného otca.


Výhody členov bratstva sv. ruženca.

Sv. cirkev zabezpečuje členom sv. ruženca najďalekosiahlejšie výhody a milosti.
1. Členovia bratstva sv. ruženca sa účastnými stávajú za živa, pri smrti a po smrti všetkých modlitieb a dobrých skutkov, ktoré konajú všetci ostatní členovia na celom svete. Všetky tieto modlitby a dobré skutky majú cenu vyprosujúcu a cenu zadosťučinenia.
Na celom svete je mnoho miliónov členov zapísanch do ružencového bratstva. Zpomedzi tých sú premnohí takí, ktorých modlitbu Pán Boh rád počuje a vypočuje. Keď sa teda jeden člen modlí za svoju dôležitú vec, modlitby jeho spolubratov sprevádzajú jeho prosbu. Keď jednému členovi hrozí nebezpečenstvo na duši, vrúcne modlitby premnohých ho chránia. Kráľovná presvätého ruženca dobrotivým okom shliadne na svojho ctiteľa. Keď sa ruženčiar aj súkromne modlieva sv. ruženec, jeho modlitby predsa má povahu spoločnej modlitby, pred Bohom milšej.
Všetci sme hriešni a na všetkých čaká ešte zadosťučinenie. Dobré a kajúce skutky ruženčiarov celého sveta nám v tom pomáhajú. Koľkých trpiacich a ťažko chorých povzbudzuje sv. ruženec k tomu, aby svoje utrpenia a muky obetovali za sv. cirkev! Zásluhy týchto utrpení našich ruženčiarskych bratov a sestier pripisuje milosrdný Boh v prvom rade členom bratstva sv. ruženca. 2. Členovia sa stávajú na základe buly pápeža Leva X. („pastoris aeterni“, zo 6. okt. 1520) tiež účastnými všetkých zásluh, modlitieb a obetí, ktoré sa konajú v ráde svätého Dominika. Pápež píše doslovne: „Všetko to dobré, čo sa koná v bratstve a v reholi sv. Dominika, všetky dobré skutky, sú spoločné a spoločným dedičstvom“. Spolu teda požívajú aj tú zvláštnu lásku nebeskej Matky, ktorou ona vždy vyznačovala a vyznačuje synov a dcéry sv. Dominika.
3. Členstvo ružencového bratstva znamená stále a neprestajne čerpať zo studnice pokladu sv. cirkvi. Nieto ešte jednej takej pobožnosti a takého náboženského sdruženia, kde by sa tak veľa odpustkov dalo získať pre živých a pre mŕtvych, ako v bratstve sv. ruženca. Pápeži všetkých storočí sa priamo pretekali obdarúvať najrozsiahlejšími odpustkami všetkých veriacich, ktorí svätým ružencom uctievajú preblahoslavenú Pannu Máriu, najmä členov ružencových spolkov.
3.