Bibliografia niektorých kňazov

Danko, Jozef Karol

Iné mená:

Dankó, Josephus. Danko, Jozef Karol

Tituly:

Mons. ThDr., biskup, cirkevný a kultúrny historik

Životopisné dáta:

* 26. januára 1829, Bratislava – † 14. januára 1895, Bratislava

Životopis:

Po ukončení gymnázia v Bratislave študoval najprv filozofiu v Trnave, potom ako chovanec Pázmanea teológiu na univerzite vo Viedni. Kňazské štúdium ukončil v r. 1852 na viedenskom Augustineu. Za kňaza ho vysvätili 28. januára 1852. Pokračoval v štúdiách a v r. 1854 získal doktorát teológie. Pracoval v cirkevnom školstve, najprv ako prefekt arcibiskupského konviktu v Trnave, od r. 1854 viedenského Pázmanea. V r. 1857 sa stal profesorom biblistiky na univerzite vo Viedni, v šk. roku 1864/65 bol dekanom Teologickej fakulty.
V 60tych rokoch sa vrátil do Uhorska, kde ho v r. 1868 vymenovali za riaditeľa ostrihomského seminára a profesora biblistiky. V r.1864 sa stal čestným, v r. 1868 riadnym ostrihomským kanonikom, v r. 1866 získal titul monsignore. Postupne získal tieto hodnosti: v r. 1870 titulárny opát, v r. 1874 pápežský prelát a tekovský archidiakon, v r. 1886 veľprepošt ostrihomskej kapituly, v r. 1889 bratislavský prepošt. V r.1890 ho vymenovali za titulárneho prištinského biskupa. V mladosti mu bolo ideovo-politicky blízke mladobernolákovské hnutie, ale po rakúsko-maďarskom vyrovnaní sa ideologicky priklonil k maďarskej politickej reprezentácii. Počas pôsobenia v Ostrihome vystupoval proti združovaniu slovenských klerikov do slovenského spolku, ktorého činnosť považoval za panslávsku. Venoval sa výskumu umeleckých a cirkevných pamiatok. Uskutočnil viacero študijných ciest po európskych krajinách, kde poznával umelecké pamiatky. Sám zbieral knižné iluminácie.
Vydal prácu o francúzskych knižných ozdobách v renesancii. Z výtvarného umenia ho mimoriadne zaujala postava Albrechta Dürera; vo viacerých prácach sa venoval jeho osobe a umeleckej činnosti. V osobitných monografiách venoval pozornosť cirkevným umeleckým pamiatkam v Uhorsku. Spolu publikoval okolo 30 monografií, štúdie a články uverejňoval predovšetkým v maďarských a nemeckých časopisoch. Za zásluhy o rozvoj pamiatkovej starostlivosti v Uhorsku ho vymenovali za člena Krajinskej rady pre umelecké pamiatky a r. 1881 za korešpondenta Uhorskej akadémie vied, kde sa stal členom literárnohistorickej sekcie. Jeho portrét sa zachoval v budove Seminára sv. Imricha (Emericanum) v Bratislave aj na vitráži Dómu sv. Martina.

Pramene:

Zelliger, A.: Egyházi írók csarnoka. Trnava 1893, s. 86-90; Pór, A.: Emlékbeszéd Dankó József lev. tagról. Budapešť 1897; Kollányi, F.: Esztergomi kanonokok 1100-1900. Ostrihom 1900, s. 490-492; Hučko, J.: Sociálne zloženie a pôvod slovenskej obrodenskej inteligencie. Bratislava 1974, s. 240; Magyar Tudományos Akadémia tagjai 1825-1973. Budapešť 1975, s. 52; Szinneyi, J.: Magyar írók élete és munkái 2. Budapešť 1893, s. 346; Encyklopédia Slovenska 1. Bratislava 1977, s. 484; Archív BiO MS (výpis z matriky); Slovenský biografický slovník I. Martin 1986, s. 445;<br /> www.mariasoft.sk/knazi/os-vysk.htm

Autor kníh

Por. č.	Zodpovednosť	Názov	Rok
927948	Danko, Jozef Karol	Historia revelationis Divinae Veteris Testamenti	1862
927949	Danko, Jozef Karol	Constitutiones synodales almae ecclesiae Strigoniensis A. 1450	1865
927947	Danko, Jozef Karol	Historia revelationis Divinae Novi Testamenti et De Sacra Scriptura ejusque interpretatione commentarius 2.	1867
927950	Danko, Jozef Karol	Collationes Fr. Bernardi de Lutzenburgo O. P. De quindecim virtutibus glorios	1868
927951	Danko, Jozef Karol	Die Erzabtei Martinsberg (Sabaria) der Geburtsort des h. Martinus Turonensis	1869
927946	Danko, Jozef Karol	A franczia könyvdísz a renaissance korban	1886