logo
bannermaria

Bibliografia niektorých kňazov



Viktorín, Jozef Karol

Iné mená:

Používal pseudonymy Jozef K. V., Junius, Táres, Viktorin, Jozef Karol

Tituly:

mecén, vydavateľ, publicista, organizátor

Životopisné dáta:

* 12. marca 1822, Zavar, okr. Trnava – † 21. júla 1874, Budapešť, Maďarsko

Životopis:

Pochádzal z roľníckej rodiny. Ľudovú školu navštevoval v Trnave v rokoch 1831-1835, kde študoval do r. 1840 aj na gymnáziu a teológiu v seminári v rokoch 1840-1846. Za kňaza ho vysvätili 15. januára 1847.
Bol kaplánom v Senici a v Trstíne. Od mája do decembra 1848 ho väznili v Bratislave, potom sa v r. 1849 vrátil do Trstina. V rokoch 1850-1852 pôsobil v Skalici, v rokoch 1852-1866 v Budíne, napokon sa stal farárom vo Vyšehrade, kde pôsobil do r. 1874. Dňa 18. júla 1874 ho previezli do ústavu milosrdných bratov pre choromyseľných v Budíne, kde tragicky skonal.
Patril do skupiny národne orientovaných študentov bohoslovia a horlivo sa pričiňoval o zjednocovanie slovenského národného hnutia. Publikovať začal v Štúrových Slovenských národných novinách (1845) a Orle tatránskom. Pre spoluprácu so zakázaným Havlíčkovým časopisom Slovan ho v čase revolúcie na základe udania postavili pred vojenský súd v Bratislave. Po revolúcii (1848-1849) pravidelne prispieval do Slovenských novín, Vídenského deníka, Pražských novín, naďalej i do Slovana. Politická vrchnosť navrhla jeho preloženie do maďarského prostredia. Pobyt v Budapešti mu umožnil ešte širšie osobné styky aj s inonárodnými kultúrami. Spolu s Jánom Palárikom pripravili almanach Concordia (1858), orientovaný slovansky, ale na základe prvotného zjednotenia samých Slovákov. Za spolupracovníkov získali A. Sládkoviča, J. Kalinčiaka, J. Kráľa, J. M. Hurbana.
Na základe spoločného spisovného jazyka sa usilovali spojiť dva vtedy rozdelené prúdy slovenského kultúrneho života. Uvedomovali si, že jazykový dualizmus stredoslovenčiny a slovakizovanej češtiny sa nedá zachovať, ale chceli poskytnúť príležitosť obom stranám; preto v jednom časopise uverejňovali príspevky v slovenčine i češtine. Českých príspevkov však prišlo málo, od J. Slottu, S. Godru, J. Malého a D. Licharda. Pridal sa k nim aj Viktorin, aby rozmnožil ich počet. Almanach bol teda otvorený všetkým, demokraticky i ekumenicky tolerantný. Po vydaní venovanom Jánovi Hollému sa považoval aj za istý prieskum nálad a stavu myslenia, ba stal sa prvou predzvesťou nového rozmachu tvorivého diania aj presadzovania nových koncepcií, ktoré vyústili do martinského slovenského Memorandového zhromaždenia (1861) a zrodu Matice slovenskej (1863).
Pričinil sa aj o vydanie troch ročníkov almanachu Lipa (1860-1864), v ktorom sa po prvý raz uverejnili vrcholné diela vtedajšej slovenskej romantickej literatúry: tri Palárikove dramatické diela (Inkognito, Drotár a Dobrodružstvo pri obžinkoch), drámy J. Záhorského, Reštavrácia J. Kalinčiaka, Smrť Jánošíkova J. Bottu a i. Bol mecénom-vydavateľom básnických spisov J. Hollého, A. Sládkoviča i hier J. Záhorského.
Podporoval aj národné podujatia a ústavy, pričinil sa o postavenie pomníka J. Hollého na Dobrej Vode, zapojil sa do úsilí o zrod Matice slovenskej, istý čas bol i jej pokladníkom, členom výboru Spolku sv. Vojtecha; objavoval a chránil staré stavby, Vyšehradský hrad popularizoval aj v cudzích rečiach. Svoju knižnicu i financie testamentárne zanechal gymnáziu v Kláštore pod Znievom.
Vo vlastnej literárnej práci sa venoval viac publicistike, spravodajstvu a spracúvaniu biografií slovenských spisovateľov, písal o slovenských hradoch, zvlášť sa venoval cestopisom a jazykovede. V almanachoch Concordia a Lipa uverejnil životopisy J. Hollého, J. Kalinčiaka a viaceré cestopisné črty (Výlet do Mehádie a Bielohradu (1860), Výlet na more Jaderské (1864), ktorými sa stal priekopníkom literatúry faktu. Populárnou bola i jeho gramatika slovenskej reči v nemčine Grammatik der slowakischen Sprache (1860). Mimoriadnu odozvu i polemiku vyvolal článok K povšimnutiu (Pešťbudínske vedomosti, 1864), kritizujúci mŕtvotu slovenského verejného i literárneho života, na ktorý odpovedal J. M. Hurban obvinením z rozširovania hrubého hmotárstva. Tento spor vyostrili Myšlienky inojazyčných mužov výtečných (Lipa, r.3, 1864). Po ňom sa utiahol do ústrania a sústredil sa na prekladanie meditácií Tomáša Kempenského Štvoro kníh o nasledovaní Krista (1867).
Životom a dielom Jozefa Viktorina sa zaoberali J. Vlček, J. Škultéty a A. Baník.

Pramene:

Autobiografia J. K. Viktorina. Sborník literárno-vedeckého odboru Spolku sv. Vojtecha, r. 1, 1933; Bagin, A.: Vybrané kapitoly zo slovenských cirkevných dejín. Bratislava - Trnava 1980.

Autor kníh

Por. č.ZodpovednosťNázov Rok
928189Viktorín, Jozef KarolConcordia1858
471469Viktorín, Jozef KarolLipa1860-1864
928190Viktorín, Jozef KarolVýlet do Mehádie a Bielohradu1860
928192Viktorín, Jozef KarolGrammatik der slowakischen Sprache1860
875694Viktorín, Jozef KarolGrammatik der slovakischen Sprache : zum Schul- und Selbstunterrichte bearbeitet, mit Übungsaugaben, Gesprächen, einem ausführlichen Wörterverzeichnis und einer populären Chrestoma1862
928191Viktorín, Jozef KarolVýlet na more Jaderské1864
928193Viktorín, Jozef KarolK povšimnutiu1864
501073Viktorín, Jozef KarolGrammatik der slovakischen Sprache : zum Schul- und Selbstunterrichte bearbeitet, mit Übungsaugaben, Gesprächen, einem ausführlichen Wörterverzeichnis und einer populären Chrestoma1865
1042946Viktorín, Jozef KarolEin Wort des Dankes1871
1042947Viktorín, Jozef Karol Visegrád hajdan és most1872
1042948Viktorín, Jozef KarolVisegrad einst und jetzt: 1872
1042945Viktorín, Jozef KarolGrammatik der slovakischen Sprache : 1877

Preklady diel zahraničných autorov

Por. č.ZodpovednosťNázov Rok
1044983Tomáš Kempenský,1379-1471Štvoro kníh o nasledovaní Krista /1867

Autor článkov

Por. č.ČasopisRok ČísloZodpovednosťNázov
44801Cyrill a Method18504Jozef Viktorin. Najnovší zprávy.
44305Cyrill a Method čili Katolícke Noviny186248Josef Viktorin. Literatúra.